Tým najhorším sú bezpochyby vojny. Čo je však smutnejšie, nie všetky z nich majú pamätníkov, ktorí by nám o daných hrôzach mohli rozprávať. A tak je to aj s prvou svetovou vojnou. Iné je to však s neľudskými pamätníkmi, ktorí nemôžu rozprávať. V tomto prípade ide o betónové pamätníky, ktoré sa skrývajú v lesoch. Nazývajú sa kaverny. Tie mali počas 1. svetovej vojny slúžiť ako oporné body pre delostrelcov. V objektoch sa skladovala munícia a iný potrebný materiál pre fungovanie danej obrannej línie.
4. júla sa konalo slávnostne otvorenie kaverny na Kamzíku. Ide o doteraz najväčšiu kavernu z obdobia 1. svetovej vojny na Slovensku.
Samozrejme práce na jej sprístupnení začali skôr. Od začatia prác (polovica marca) až po minulú sobotu kavernu navštívilo približne 2 500 ľudí!
Je pravda, že o vojenské pamiatky je vždy záujem. Pekne to vidieť v prípade bunkrov v Petržalke. Tam dobrovoľníci a aktivisti vytvorili podmienky pre fungovanie múzeí a vďaka tomu dostávajú históriu Československého opevnenia do povedomia širokej verejnosti. A v takomto duchu sa má niesť aj obnova kaverien.
Nedokončené múzeum a zároveň nevyužitý vojenský objekt láka návštevníkov, aj keď sprvoti nevedia kam to vlastne idú. Okrem náhodných okoloidúcich a organizovaných skupín záujemcov, navštevujú kavernu aj skupiny detí zo škôl a letných táborov. Záujem je väčší než sme predpokladali a to nás nesmierne teší. Pretože vďaka návštevníkom a záujemcom bude obdobie 1. svetovej vojny viac než len stránkou v učebniciach dejepisu.
Ďakujeme, že nedovolíte aby sa zabudlo na jedno z najkrvavejších období svetovej histórie!
