O politikoch zväčša počujeme samé negatíva, „kradnú, nepomáhajú, ide im iba o vlastný prospech a to, aby mali plné vrecká“. Za posledné obdobie som mal možnosť presvedčiť sa o tom, že sú medzi nami aj takí, ktorí inšpirujú okolie a svojou prácou dokazujú, že aj v regiónoch sú politici, ktorým na svojom okolí a miestnych obyvateľoch záleží.
V Bratislave máme tiež takých, no mňa viac teší, keď môžem spoznať niekoho z ďalších regiónov, kde sú problémy možno iné, ale hlavne prístup ich riešiť. Tí, čo ma za poslednú dobu najviac inšpirovali, a ktorých som mal tú česť spoznať, sú starosta Markušoviec Marek Virág, starosta Spišského Hrhova Vladimír Ledecký a primátor Fiľakova Attila Agócs.
Ich príbehy z politiky nie sú až tak známe akoby mohli byť, pretože v mediálnom priestore vyhrávajú kauzy a neschopnosť. To isté sa odohráva aj v bežných rozhovoroch v krčmách, či v domácnostiach. Málokedy sa hovorí o dobrých politikoch. Je ich síce málo, ale o to je krajšie, že sa na Slovensku nájdu aj takí.
Popri otázkach pre kandidátov na župana Bratislavského samosprávneho kraja som sa rozhodol, že sa pokúsim nadviazať komunikáciu s pánom Agócsom a otázkami a následne aj odpoveďami na ne priblížiť ho viac verejnosti.
Teší ma, že si tento aktívny primátor, napriek blížiacim sa voľbám, našiel na odpovede čas.
Z Fiľakovského hradného múzea do politiky. Čo vás motivovalo k tomu, že ste sa rozhodli kandidovať v roku 2014 za primátora?
Až s odstupom času som si uvedomil, že moje rozhodnutie malo viac dimenzií. Na jednej strane bolo v kruhoch predošlého vedenia mesta napätie. Zastupiteľstvo a môj predchodca často nenachádzali spoločnú reč, preto sa niektoré strategické rozhodnutia odďaľovali, práca samosprávy bola ťažkopádna. Začali ma oslovovať poslanci a aj občania, či by som to neskúsil, veď ako riaditeľ príspevkovej organizácie mesta mám skúsenosti nielen s verejnou správou, ale aj s manažovaním. Ako etnológ, som poznal dejiny a problémy všetkých troch etnických komunít Fiľakova: Maďarov, Slovákov i Rómov. Keďže som videl, že ich izoláciou ďaleko naše mesto nedôjde, dal som si za cieľ spájať, integrovať. Na druhej strane som vtedy už sedem rokov viedol Hradné múzeum, mal som za sebou nielen krásne výsledky, ako rekonštrukciu budovy Mestského vlastivedného múzea s finančnou podporou Európskej únie a otvorenie troch stálych expozícií na hrade a v Mestskom múzeu, ale aj rozšírenie inštitúcie o Mestskú knižnicu a o Novohradské turisticko-informačné centrum. Takéto postupné prideľovanie úloh vedením mesta sprevádzané rozrastaním spravovanej časti mestského majetku a počtom zamestnancov mi dalo možnosť stále viac využívať svoje manažérske schopnosti v oblasti cestovného ruchu a kultúry. Postupne som si vybudoval okolo seba aj kvalitný tím ľudí. Mal som preto pocit, že základy ďalšieho dobrého fungovania inštitúcie sú položené, môžem skúsiť využiť svoje skúsenosti aj na vyššom poste. Na príklade svojho otca – ktorý bol primátorom Fiľakova v rokoch 2002-2010 – som videl, že práca s občanmi v ťažko skúšanom regióne je síce veľmi náročná, ale s dostatočnou odhodlanosťou a pracovitosťou sa dajú dosahovať výsledky, ktoré sú nevyhnutné pre ďalší rozvoj mesta a primátora môžu napĺňať pocitom zmysluplnosti každodenného “boja”. Výsledky volieb boli síce relatívne tesné, ale dali mi šancu ukázať, že všetko čo som napísal do svojho strednodobého volebného programu som myslel vážne.
Aké boli základné body, s ktorými ste sa rozhodli kandidovať? Podarilo sa Vám splniť, niektoré z daných priorít?
Ako som naznačil už aj vyššie, chcel som dosiahnuť, aby namiesto izolácie jednotlivých národností a politických strán prevládla vo Fiľakove kooperácia a dialóg. Do všetkých odborných komisií sme si zvolili zástupcov zo všetkých troch etnických komunít mesta. Vážnejšie problémy riešime dnes zvolávaním verejných rozpráv, každodenné drobnosti prostredníctvom mobilnej aplikácie City Monitor, ale aj dennodennou komunkáciou s občanmi cez sociálne siete. Musím povedať, že po prvom roku to vyzeralo horšie ako predtým. Takáto otvorená komunikácia otvorila zdanlivo bezbrehú kritiku na všetko čo sme robili, ale v súčasnosti už máme dané komunikačné formy vyskúšané a fungujú. Ľudia sa naučili, ako ich namiesto ohovárania využívať na efektívnu výmenu informácií. Sú užitočné tak pre obyvateľov, ako aj pre nás vo vedení mesta. Ďalším mojim všeobecným cieľom bolo zvýšiť transparentnosť mesta zverejňovaním prerokovávaných materiálov a videozáznamov zo zastupiteľstva, zápisníc z rokovaní odborných komisií. To sa nám tiež podarilo. V rebríčku transparentnosti miest sme zlepšili polohu Fiľakova o 27 pozícií. V prospech „tradičných” kultúrnych súborov, zborov a športových klubov sme zreformovali mestský dotačný systém, ktorý je dnes oveľa prehľadnejší. Za necelé tri roky sme v meste preinvestovali európske dotácie z predošlého volebného obdobia vo výške viac ako dva milióny eur, a získali sme ďalšie dotácie v takej istej sume. Zrekonštruovali sme takto základnú školu Štefana Koháriho II., postavili sociálne byty a zrealizovali projekt zberného dvora. Z úspešne splnených sľubov spomeniem presťahovanie Základnej umeleckej školy do budovy niekdajšieho Daňového úradu, dokončenie rekonštrukcie Koháryho námestia pred katolíckym kostolom, rozšírenie kapacity Materskej školy na Daxnerovej ulici, komplexnú rekonštrukciu najväčšieho detského ihriska v meste, zvýšenie verejnej bezpečnosti rozšírením kamerového monitorovacieho systému, výstavbu kompostoviska a napríklad zastavenie zvyšovania miestnych daní a poplatkov. Už teraz vieme, že v nasledujúcich dvoch rokoch budeme môcť vo Fiľakove realizovať rozvojové projekty v celkovej hodnote približne 3,5 milióna eur. Projektové dokumentácie, grantové a úverové zdroje sú nachystané na rekonštrukciu Mestského kultúrneho strediska, na výstavbu mestskej tržnice, na revitalizáciu podhradia, na rekonštrukciu škôlky na ulici Štúrovej, na modernizáciu budov športového areálu FTC a na výstavbu denného stacionára pre našich dôchodcov. Popri tom všetkom môžeme s kľudným svedomím skonštatovať, že v u nás doteraz nevídanom tempe rekonštruujeme chodníky a ulice mesta, v čom budeme pokračovať aj v nasledovných rokoch.
Okrem rôznych aktivít, ktorým sa vo Fiľakovu venujete, patrí stále medzi Vaše najväčšie koníčky kultúra a história?
Keďže Hradné múzeum so svojim organizačnými zložkami patrí do zriaďovateľskej pôsobnosti mesta, medzi pani riaditeľkou a mnou prebieha živá komunikácia o veciach inštitúcie, s tým, že sa im snažím ponechať čo najväčšiu samostatnosť. Na začiatku volebného obdobia som verejne sľúbil, že im budem naďalej pomáhať aj pri realizácii výstav. Od môjho zvolenia som bol kurátorom dvoch národopisných výstav, ktoré vychádzali z mojich predošlých terénnych výskumov a publikácií. Ak však chcem byť úprimný, musím povedať, že mi patróny s námetmi výstav dochádzajú, pretože robiť vedu popri primátorovaní je skoro nemožné. Nedostatok času na konkrétne výskumy sa snažím kompenzovať čítaním odbornej literatúry z oblasti etnológie, historiografie a sociológie. Na druhej strane je však Fiľakovský hrad vlastníctvom mesta, takže strategické plánovanie jeho ďalšej obnovy a využívania sa rodí u nás na úrade, sčasti aj na mojom pracovnom stole. Môžem teda bez nadsádzky povedať, že pre zachovanie tohto drahokamu nášho kultúrneho dedičstva viem z danej pozície spraviť možno zásadnejšie veci, ako kedykoľvek predtým. Som popri tom stále predsedom Klastra pohraničných hradov, ktorý združuje majiteľov a správcov hradov zo stredného a z juhu východného Slovenska.
Vyše pol roka sa rozpráva o projekte rómskych občianskych hliadok. Projekt bol v roku 2015 stopnutý. Aké máte vy skúsenosti s rómskymi občianskymi hliadkami vo Fiľakove?
Odpoveď na túto otázku dostane iný rozmer, ak si hneď na úvod povieme pár čísiel zo štatistiky. V našom meste žije jedna z najpočetnejších integrovaných rómskych komunít na Slovensku. Vyše 32 percent obyvateľov Fiľakova patrí k maďarsky hovoriacim Rómom. U nás rómske občianske hliadky fungujú nepretržite trinásť rokov, teda sa dá povedať, že Fiľakovo patrilo v tejto oblasti k priekopníckym a vzorovým obciam v celej republike. Najprv to fungovalo na dobrovoľníckej báze pri občianskom združení Info Rom, a po spustení celoštátnych projektov pod záštitou mesta. Na prekvapenie nás všetkých, takúto formu garantovania bezpečnosti v meste privítali pozitívne nielen samotní príslušníci marginalizovaných komunít, ale aj majorita, ktorá ich činnosť veľmi vychvaľovala. Je všeobecným psychologickým javom, že človek skôr príjme kritiku, alebo upozornenie od jemu blízkej osoby. Stopercentne to platí aj u Rómov. Urobiť poriadok medzi „vlastnými” vedia títo naši zamestnanci bez vyvolávania zbytočných konfliktov na rasovej báze. Členovia rómskej hliadky sú však rešpektovaní nielen občanmi počas výkonu služby na uliciach, ale aj ich kolegami zo štátnej a mestskej polície. Úzka spolupráca týchto troch zložiek je v našom ťažkom „sociálnom teréne”, kde sa každodenne boríme s rôznymi sociopatogénnymi javmi, jednoznačne potrebná. Pomáhajú nám riešiť nielen ochranu majetku a objasňovanie krádeží, ale aj záškoláctvo, fetovanie toluénu a iné problémy. Prapôvodná hliadka mala 5-6 členov. V prechodnom období sme od skončenia predošlého celoštátneho dotačného programu zamestnávali z vlastných zdrojov len dvojčlennú hliadku. Od novembra budeme môcť zobrať 8 ľudí s trojročnými zmluvami. Projekt teda okrem bezpečnosti v meste rieši aj zamestnanosť. Ďalších osem rodín bude mať chlieb na stole, čo pri 14 percentnej nezamestnanosti nie je maličkosť.
Čo považujete za najväčšiu vec, ktorá sa vám z pozície primátora podarila zatiaľ urobiť?
Vyzdvihol by som hádam dve veci. Som veľmi hrdý na to, že sa blížime ku celkom komplexnému riešeniu hospodárenia s odpadom v meste. Je to málo viditeľná, ale o to užitočnejšia vec. Z projektu zberného dvora sme vystavali 23 nových zberných stanovíšť po meste, zrekonštruovali halu na doseparovanie a stláčanie jednotlivých komodít, a nakúpili nové zberné vozidlo. V ďalšom kroku sme prepracovali projekt druhej etapy výstavby tohto dvora, a získali dotáciu na vybudovanie mestského kompostoviska, kde budeme riešiť zelený odpad z dvorov obyvateľov a verejných priestranstiev. V treťom kroku v týchto dňoch dokončujeme výstavbu skládky inertného stavebného odpadu v jednej z miestnych kameňolomov. Tieto investície nás vyzbrojili do ďalších rokov do boja so zvyšujúcim sa množstvom komunálneho a iného odpadu vznikajúceho nielen vo Fiľakove. To druhé sa viaže na moju srdcovku, na hrad. Bude oveľa viditeľnejšie než veci z oblasti odpadového hospodárstva, ale sme ešte len na začiatku realizácie. Z dotačného program na cezhraničnú spoluprácu Slovensko-Maďarsko (Interreg) sme získali finančnú dotáciu v objeme skoro 900 tisíc eur na revitalizáciu podhradia. Z tohto v našich pomeroch mohutného projektu vyasfaltujeme Baštovú ulicu, čím sa konečne zokruhuje centrum mesta okolo hradu, dokončíme dláždenie Pohradskej ulice smerom na “Malú stanicu” a medzi týmito dvoma komunikáciami pri malej veži mestského opevnenia vybudujeme nové parkovisko pre autá a autobusy s verejnými toaletami, pričom sa na účely vytvorenia infobodu zrekonštruuje aj samotná vežička. Práce sa dotknú aj areálu hradu. Vstupná brána sa vymení na funkčnú priestorovú grafiku výtvarníka Ottóa Szabóa, ktorá bude znázorňovať posledné obliehanie hradu v roku 1682. Príjazdový chodník k ozajstnej hradnej bráne sa tiež vydláždi čadičom, vymeníme šindľovú strechu na Bebekovej veži, ktorá bola už schátraná a nevyhovovala z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti. Ďalším prianím Fiľakovčanov, ktoré sa teraz splní bolo zastrešenie malej kruhovej delovej bašty pod Bebekovou vežou. Tá dostane tiež novú funkciu, bude slúžiť ako čakáreň a jednoduchá prezentačná miestnosť. No, a rekonštrukcie sa nakoniec dočká aj takzvaný vínny domček v dolnom hrade, kde vytvoríme priestory pre študentské remeselnícke dielne. Implementácia projektu sa začala v septembri. Trvať bude dva roky, a prvé viditeľné výsledky očakávame v lete budúceho roka.
V týchto voľbách kandidujete do krajského zastupiteľstva Banskobystrického kraja za okres Lučenec. Aký je dôvod vašej kandidatúry, a ako chcete pomôcť z pozície župného poslanca obyvateľom vášho okresu?
Človek počas primátorovania nabalí na seba rôzne „čestné” funkcie a aj rôzne skúsenosti, zistí však pritom aj limity čisto lokálneho politizovania. Od začiatku volebného obdobia som podpredsedom Združenia miest a obcí Novohradu, od minulého roku členom Rozvojovej rady okresu Lučenec, ktoré vypracovalo Akčný plán okresu a od tohto leta aj predsedom Geoparku Novohrad-Nógrád. Za tie roky si dovolím tvrdiť, že som spoznal nielen problémy a potreby nášho regiónu, ale aj možné cesty riešenia. Vo všeobecnosti si myslím, že náš kraj potrebuje opäť naštartovať čerpanie eurofondov a sprehľadniť hospodárenie s majetkom. Každý z nás pozná problematiku župy hlavne v tom kontexte, v ktorom sa s ňou sám stretáva. Viem povedať na miestnych príkladoch, kde by som videl potrebu oveľa bližšej spolupráce. Sú to hlavne zdravotníctvo, cestná infraštruktúra, cestovný ruch a stredné školstvo. V oblasti zdravotníctva Fiľakovo zle pochodilo. Našu starú polikliniku, Cebriánov kaštieľ, predala župa ešte v prvom volebnom období svojej existencie. Tá je dodnes nevyužitá, čo nás v hodnotovej či symbolickej rovine veľmi bolí, ale nebol to ten rozhodujúci úder miestnemu zdravotníctvu. O niekoľko rokov totiž došlo aj k odpredaju účelovej budovy, takzvanej novej polikliniky. Lekári si založili svoje súkromné minicentrá s lekárňami, čo na jednej strane zabezpečilo kontinuitu ich služieb, onedlho sme však s celým mikroregiónom prišli aj o röntgenové zariadenie. Kvóty vyžiadané na našich obyvateľov boli neskôr „zužitkované“ v okresnom meste, čo vedia obyvatelia Fiľakova a vyše dvadsiatich okolitých obcí len veľmi ťažko prehltnúť. A onedlho nás čaká celoštátna reforma pohotovostí, v rámci ktorej s veľkou istotou prídeme aj o doterajšiu zdravotnú pohotovosť v meste. Všetky tieto problémy by sme však v spolupráci so župou mohli vyriešiť. Mohli by sme spoločne zadefinovať a financovať doplnkovú pohotovosť. Čo sa týka zabezpečenia diagnostických prístrojov, Fiľakovo figuruje tak na zoznamoch Ministerstva zdravotníctva, ako aj na zoznamoch župy, ktoré určujú budúce lokality, kde by mohli vzniknúť nové Centrá integrovanej zdravotnej starostlivosti. Chceme v každom prípade o vybudovanie takéhoto centra zabojovať, či samostatne ako mesto s tu praktizujúcimi lekármi, alebo so župou. Druhá alternatíva by pre nás bola oveľa prijateľnejšia. Čo sa týka ciest. Boli sme doteraz zvyknutí, že aspoň vo volebnom roku sa to čo na župou spravovaných cestách opravilo. Nám teraz poslanci krajského „parlamentu“ odsúhlasili obnovu úseku od kruhovej križovatky pred fiľakovským Tescom po V-križovatku v Biskupiciach. Pre peripetie okolo verejného obstarávania a okolo vysúťažených dodávateľov služieb sa však v tomto roku napriek rozhodnutiu krajského zastupiteľstva asfaltovať už na danom úseku nebude. To je však len časť problematiky. V prvom volebnom období sa do územného plánu kraja zapracoval aj obchvat centra mesta Fiľakovo, ktorý sa cez tento nadradený dokument dostal aj do územného plánu mesta. Ako sa však hovorí, odvtedy v tejto veci „zdochol pes“. Historické centrum by sme potrebovali odbremeniť od dopravy smerujúcej do priemyselnej zóny mesta. Touto trasou nám – doslova pár metrov od historickej radnice a mestskej reduty („Vigadó“) – ročne prechádzajú tisícky ťažkých nákladných áut a kamiónov. Otázku sa snažíme opäť otvoriť v rámci Akčného plánu okresu, ale bez podpory župy to zase nebude jednoduché. Živo si pamätám obdobie, keď sa cestovnému ruchu začalo aktívnejšie venovať pred vyše desiatimi rokmi tak mesto, ako aj župa. Vznikali spoločné koncepcie, boli podané cezhraničné projekty... a dnes o takejto spolupráci zase len snívame. Sú tu však obrovské možnosti na spoločné zveľaďovanie našich kultúrnych pamiatok i na efektívnejšie využívanie jedinečného Geoparku Novohrad-Nógrád, ktoré je prvým cezhraničným geoparkom na svete fungujúcim v UNESCO Globálnej sieti geoparkov. Zase je to oblasť, ktorú síce ako primátor Fiľakova vnímam prioritne cez prizmu mesta, ale sa dotýka 28 obcí našej župy. Vo Fiľakove fungujú dve stredné školy, dvojjazyčné gymnázium a Stredná odborná škola. Obe majú svoje špecifické problémy. Gymnázium prežilo v predošlých rokoch niekoľko menších útokov pri zadefinovaní počtu otváraných tried. Kontinuálna existencia tejto školy je však pre celý mikroregión kľúčová a to nielen z pohľadu menšinového školstva. Mesto bez gymnázia a gymnázium bez mesta nemôžu fungovať. S vedením Strednej odbornej školy zas spolupracujeme okrem menších projektov aj na Akčnom pláne. Myslím si, že z hľadiska zásobovania miestneho priemyslu patrične pripravenou pracovnou silou môže táto škola zohrať kľúčovú úlohu. Župa však ako zriaďovateľ musí zmeniť prístup, musí upustiť od často rasovo motivovaných hlášok na účet študentov školy a zabojovať o čo najefektívnejšie čerpanie zdrojov, ktoré je možné ešte v týchto rokoch využiť na zveľadenie inštitúcie.
