X+
Volám sa Jakub.
Som obyčajným študentom, obyčajnej strednej školy v obyčajnom meste.
Aspoň takto som si to myslel pred niekoľkými rokmi. Aj moje zmýšľanie sa pohybovalo smerom k zahraničiu. Nadával som na svoje okolie, na ľudí, ktorí v ňom žijú, skrátka na všetko.
Vôkol mňa vládla nespokojnosť, ktorá sa objavovala iba mojím pričinením.
Neskôr však prišli ľudia, ktorí ma presvedčili o opaku.Vzťah k môjmu okoliu sa zmenil o 180 stupňov.
Začala ma napĺňať hrdosť na to kde žijem, kým som, koho poznám, čo robím. Drží ma to doteraz. Je to síce, len niekoľko rokov, ale s hrdosťou sa Vám môžem nanovo predstaviť.
Volám sa Jakub Kuruc.
Som študentom SOŠ podnikania v Bratislave. Mám mnoho záľub. Počnúc bunkrológiou, cez literatúru, históriu, politológiu až po prezentovanie nášho hlavného mesta.
Od tej doby je každý deň, pre mňa niečím výnimočný.
Je jedno či sa nachádzam v historickom centre mesta, alebo v niektorej inej jeho časti. Vždy si reprodukujem v hlave to, čo vidím a čo o tom viem. Zamyslím sa a som spokojný. Dokonca aj vtedy, keď neviem. Je jedno ako dlho žijete v Bratislave, vždy narazíte na niečo, čo vás prekvapí, zaujme, alebo donúti sa zamyslieť.
„Bratislava je ako kúzlo, ktoré nikdy nestratí svoju moc. „
V skutočnosti máme byť na čo hrdý. O tom ma pred nedávnom presvedčil aj „pouličný“ maliar Pavel Filgas z Čiech.
Každý, kto chodí raz za čas historickým centrom mesta, určite neprehliadne tohto veľmi milého pána. Zväčša sedáva na Michalskej ulici, aby mal čo najlepší výhľad na Michalskú vežu. Oproti jeho stoličke, na ktorej sedáva, je veľký drevený stojan. Na stojane sú pripnuté neobyčajné kresby, ktoré zachytávajú jeho pohľad na Bratislavu. Denne okolo neho prejdú nespočetné davy turistov, ale aj domácich. Prídu bližšie a obzrú si jeho diela.
Je to umelec, ktorý dotvára čarovnú atmosféru Bratislavy.
Mne to však nedá... Čím ho očarila Bratislava?
Táto otázka mi vírila hlavou, tak spontánne, že mi nedalo opýtať sa ho na ňu.
V prvom rade ma prekvapilo jeho vystupovanie. Kebyže sa nevenuje kresleniu, určite by bol, z neho aj dobrý rečník.
Počas tohto rozhovoru som sa o Bratislave dozvedel, viac než by mi bola schopná povedať väčšina ľudí, ktorých poznám.
Pavel je akademický architekt, ktorý „nás“ (Bratislavčanov) poctil svojim príchodom už v roku 2010. Pokračoval vo svojej praxi ako architekt. Počas tohto obdobia bolo preňho maľovanie iba spôsobom relaxácie. Avšak už dva roky je to niečo, čo ho napĺňa - spojenie príjemného s užitočným. Spôsob, vďaka ktorému sa mu mesto dostáva viac pod kožu.
Po týchto informáciách a prístupe sa mi otázka kládla ľahšie.
„Čím ťa očarila Bratislava?“
Dostal som veľmi krásnu odpoveď.
Na začiatok prirovnal Bratislavu k Prahe, ale úplne iným spôsobom, ako by to urobila väčšina z nás. Bratislava mu pripomína väčšiu dedinu, ale práve vďaka tomu je osobnejšia. Dá sa jednoduchšie personifikovať. Tým, že je menšia ako spomínaná Praha, mu skôr prirástla k srdcu. Stala sa jeho súčasťou a jeho múzou. O tom sú už okoloidúci presvedčení niekoľko rokov.
Pavel si taktiež všíma, že sa Bratislava mení a vďaka tomu je stále zaujímavá. Ako príklad uviedol niekoľko veľmi významných historických faktov a udalostí.
Vďaka tomuto rozhovoru som si uvedomil, že Bratislava potrebuje viac takých ľudí ako je Pavel, pretože práve ľudia sú tí, ktorí dotvárajú osobitosť každého mesta.
Foto: Dávid Kováč
