"...Viete čo milujem? Keď sa ráno zobudím a vedľa mňa leží ON. Vstanem a idem do kúpeľne. Už pri dverách zbadám vodovodný kohútik, okvapkaný vodou, ktorá na ňom zanechala škaredé sivé škvrny. Som na to alergická, napriek tomu ma tento pohľad napĺňa šťastím, pretože viem, že to urobil ON. Moja cesta pokračuje do kuchyne. Je tam strašný bordel od včerajšej večere a hora neumytého riadu. Pri pohľade na tú spúšť sa však len pousmejem, pretože viem, že ten bordel spravil ON. Prichádzam na balkón, na ktorom nachádzam prázdnu krabičku od cigariet a plný popolník, ktoré tam nechal ON. Nevadí mi to. V obývačke objavujem prázdne poháre a do dna dopitú prevrátenú fľašu od vína, z ktorej pár posledných kvapiek skončilo na mojom snehobielom koberci. Vôbec ma to nevyvádza z miery, pretože je to JEHO obľúbená značka.
Po tejto exkurzii, pri ktorej by ma za iných okolností vynášali nohami napred, pretože bordel je môj nepriateľ, sa len spokojne pousmejem. Prečo tak veľmi milujem to neporiadne stvorenie, ktorému odstávajú vlasy, keď sa ráno zobudí? Ešte stále nevie, že použitá bielizeň patrí do kúpelne pod umývadlo, nie do spálne pod kreslo. Nie vždy vie, čo má povedať a niekedy "zahnojí" takú blbosť, že človeku sa zahmlí pred očami. Ale na druhej strane. Prečo ho milujem? Kvôli jeho čokoládovým očiam, ktoré dokážu roztápať ľady v mojom srdci. Kvôli jeho rukám, ktoré keď ma objímajú mám zvláštny pocit bezpečia. Kvôli jeho telu, ktorého každý kút je absolútne dokonalý a patrí iba mne. Kvôli jeho inteligencii, ktorá ma občas veľmi prekvapí. Kvôli jeho slovám, ktoré vedia raniť, ale aj pohladiť na duši. Milujem ho, kvôli nemu samému. Kvôli tomu aký je, ako sa správa a to aj napriek tomu, že nie vždy je všetko tak, ako by som chcela.
Láska je zvláštna vec. Naučí človeka robiť kompromisy a stále hľadať na tom druhom niečo dobré, čo vykompenzuje všetko zlé. Človeku prestane vadiť aj to, čo by za iných okolností s takým kľudom nezvládal."
