Chodievam darovať krv. Nie úplne pravidelne, ale snažím sa. Robím to preto, lebo chcem a vážne obdivujem všetkých dlhoročných darcov, ale aj všetkých, ktorí sa k tomu odhodlajú.
Všetci vieme, prečo darujeme, vieme, že to nerobíme za lóve, ani z toho (okrem straváča a priepustky v robote) nič nemáme.
Samozrejme nečakám vysokú kvalitu a vysoké štandardy. Žijeme na Slovensku. Ale keď už idem darovať, celkom ma zarazí, keď pri vstupe do miestnosti je napísané "Nevstupovať bez návlekov" a človeku nie sú žiadne poskytnuté. Ako milé. Tak si ich človek teda zadováži aj keď sa začuduje.
Po registrácií, vyplnení dotazníka a rozhovore s lekárom sa konečne človek dostane do odberovej miestnosti. A tu je to celkom zaujímavé. Aspoň v Žiline.
Prvá vec, ktorú môžete vo dverách čakať je namiesto "Dobrý deň" štekot o tom, aby ste si rýchlo umyl ruky a jamku. Samozrejme, nezabudnú vám rázne pripomenúť, že ste zabudli papiere, pretože milá pani sa po ne rozhodne nepostaví, aj keď ich má na pár krokoch. Ale veď nevadí, že umytými rukami zas chytáte papiere.
O čo zaujímavejšie je, keď zbadá upozornenie, že vám prišlo pri jednom odbere (z mnohých) zle a treba na vás dávať pozor. Vtedy sestra počas zavádzania tej nádherne hrubej ihly začne do vás hustiť niečo o tom, že nech sa láskavo ukľudníte, že všetko máte vo svojej hlave a hlas sa jej alarmujúco zvyšuje. Asi ťažko sa človek môže snažiť niečo povedať, hlavne, keď má už v sebe napichnutú tú ihlu a nechce si zvýšiť tlak. A hlavne, keď sa s počudovaním pozerá na sestričku, ktorá práve predvádza teátro. Som k ľuďom slušná, tak neviem, čo ju naštartovalo.
Po chvíli mi bolo pripomenuté, že mám 18-násť a podpisovala som súhlas, tak viem, čo robím. Veď viem, akurát som netušila, že je možné počas takéhoto procesu stretnúť podobnú osobu.
Po tom ako vás sestra počastuje "povzbudzujúcimi" slovami sa väčšinou otočí a začne s kolegynkou na druhej strane miestnosti debatovať, ako má na h....o robotu. Mimochodom namiesto toho, aby vás pozorovala, keďže ste asi podľa nej labilný človek. Po odbere som si dopriala kúsok suchého rožka (ktorý som nemohla požuť) a automatovej kávy a pobrala som sa inam.
Vážne obdivujem zdravotné sestry a ich prácu. Chápem, že majú na nič platenú prácu. Ok, ja to beriem. Ale sestričky, chápte zas to, že všetci ľudia, ktorí k vám prídu darovať krv, to robia zadarmo. A len tak. A za straváč, A suchý rožok. Chvíľu som premýšľala o tom, že niečo poviem na recepcii pri odchode... ale keď som zbadala radu ľudí za sebou, ktorí prišli pomôcť, celkom ma to prešlo. Aspoň ja nebudem krava a nebudem im kaziť deň. A nie, prídem zas. Nenechám sa odradiť pani, ktorá by už dávno nemala pracovať na takomto chúlostivom mieste. A smiešne je, že podobný výstup som tu pozorovala v minulosti aj pri iných darcoch.
