Dlho som premýšľala, či sa vôbec o svoju cestu chcem podeliť, ale vlastne prečo nie. Môj blog je pre mňa malou možnosťou psychohygieny a možno môj príbeh niekomu pomôže, kto si niečím podobným prechádza. Lebo potrat je niečím, čo je bežné, len sa o tom bežne a s podporou nerozpráva.
Ak by som to mohla zhrnúť v skratke- rok 2023 bol pre mňa mizerný. S manželom sme túžili po ďalšom dieťatku do našej rodiny a príliš sa nám nedarilo. Teda darilo. V tomto roku som otehotnela 3-krát a o naše deti som prišla.
Každá žena, ktorá si prežila niečo podobné vie, že to nie je jednoduché a bez podpory to zvládne ťažko. Moja krv, pot a slzy... a často nevhodné spôsoby, akým vám chce okolie prejaviť spoluúčasť. Keď si to čítam po sebe znie to dosť odosobnene, ale myslím, že je to časom a všetkým následným, čo v mojom živote nastalo. Bolo to mimoriadna trauma a bolesť, ktorú neprajem nikomu, ale momentálne som v bode, kedy viem, že všetko zlé je na niečo dobré...
Dúhové a slnečné dieťa
S pojmom dúhové a slnečné dieťa som sa stretla práve v tomto období. Dovtedy som zrejme ako väčšina ľudí, ktorým sa niečo podobné nestalo, dúhu a slnko spájala viac s detskými kresbami.
Dúhové dieťa označuje dieťa, ktoré sa narodilo po akomkoľvek druhu straty, vrátane potratu, narodenia mŕtveho dieťaťa, mimomaternicového tehotenstva, či úmrtia v dojčenskom veku.
Strašne to bolelo. Tak neskutočne. Myslím, že som si prechádzala všetkými 5timi fázami trúchlenie a to 3-krát. Zažila som chemický potrat, samovoľný aj zamlčaný. Veľa ľudí nechápalo, že aj keď sa usmievam, vo vnútri stále smútim.
Moja dcérka bola v tom období mojím jasným bodom, ktorý mi rozžiaril deň, aj keď bolo zle. Moje slniečko... a tak sa zas nazývajú deti, ktoré tu sú, keď sme prišli o iné. Ale ona tým ozaj bola.
Stále som verila, že po týchto stratách je k môjmu slnečnému dieťaťu možné pridať aj moju dúhu. Nevedela som ako, ale podarilo sa. Nebolo to však jednoduché, ale postupne vidím, že nakoniec všetko do seba zapadlo, ako skladačka.
Prírodná cesta
Po potratoch som mala dojem, že medicína a doktori ma sklamali. Chcela som to skúsiť aj z ného konca. V prvom rade som sa teda obratila na prírodu. Pri mojom hľadaní som objavila Čaj Ľudmily Mojžišovej ako aj cvičenia od nej. Rovnako som vyskúšala aj zábaly z ricínoveho oleja na podbruško. Začala som si pestovať pravidelnosť a začala sa viac venovať vlastnému telu. To ma doviedlo aj k pomoci v bode 2.
Bylinná náparka
V Česku veľmi známa vec, u nás novinka, ktorú kedysi používali staré matere. Ak si to predstavujete ako sedenie nad vriacim hrncom s bylinkami, tak si to predstavujete viac-menej dobre. Nejdem hovoriť o všetkých benefitoch, ale za mňa vykúšaná po potratoch na podporu počatia a neskôr pred pôrodom na jeho uľahčenie. Podporila mi správny čas menštruácie, rozhodne zmiernila bolesti a pri pôrode som nebola nastrihovaná a už v ten deň som sedela a chodila ako nič.
Túto kúru som však okrem iného považovala aj jeden z krokov k vlastnému času a dnes to považujem za niečo, čím žena oslavuje svoje ženstvo a jeho uvedomenie si.
Lekári, ktorým som verila
Samozrejme, že som sa úplne neodstrihla od lekárov. Navštívila som genetiku, imunológiu aj hematológiu. Asi ako každá žena som chcela vedieť, prečo sa to stalo. Pri mojom hľadaní však nič nepoukazovalo zjavný problém, ukazovali sa len isté hraničné hodnoty. Liečba však nepomohla pri udržaní dieťatka. Cez tieto zážitky som zisťovala, že nie každý doktor je úplné monštrum.
Totiž pri mojom prvom potrate som navšívila pohotovosť v Žiline a lekárka zo mňa vytiahla krvavú sondu, dala mi ju doslova pred tvár a opýtala sa ma, či si myslím, že na takéto množstvo krvi umriem, keď som ich tam prišla v sobotu otravovať a nemohla som počkať do pondelka na svojho lekára... Pozdravujem pani doktorku B.!
Po tomto zážitku som bola v šoku. Nechcela som ísť už nikam, až po nejakom čase. Aj toto bol dôvod na výber nového gynekológa aj pôrodnice, v ktorej by som sa cítila bezpečne. Dnes už môžem len poďakovať nielen svojej ošetrujúcej lekárke, ale aj tímu v Považskej Bystrici za moju krásnu dcéru, veľmi dobrý pôrod a starostilovosť pred ním aj po ňom. Hlavne teda za psychickú podporu a nezľahčovanie toho, čím som si v minulosti prešla.
V pôrodnici v Považskej Bystrici som okrem pôrodu strávila 15 dní a myslím, že takéto sestry a kolektív lekárov nájdete málokde. Ďakujem!
Zmapovanie panvového dňa
Moje hľadanie príčiny ma doviedlo aj k tomu, či z hľadiska uloženia panvy je všetko v poriadku. Aj keď v tomto bode som bola v poriadku, myslím, že veľa žien by mohol pomôcť. Skúsený fyzioterapeut zameraný na gynekológiu a tehotenstvo dokáže nielen určiť oslabenia, ale vie odporučiť aj cviky a pomoc. Ja som túto službu našla v Activeclinic v Žiline.
Rozlúčka
Jednou vecou, ktorá ma trápila bolo, ako ich nazvať. Sú to plody, zmes buniek? Pre mňa to boli moje deti. Aj keď to niekomu príde možno smiešne, keď boli tak malé. Uvedomila som si, že nikdy nebudú mať miesto, kde pre ne budem smútiť. Nebudú mať svoj pomník, kde sa budem môcť pomodliť. Umreli v mojom tele a možno jediný, kto si na ne spomenie, budem ja. Pre to som sa rozhodla, že moje telo bude ich pomníkom. Budem na nich môcť spomínať a budem vedieť, že raz budeme spolu. Ja viem, že na ne nezabudnem nikdy, ale rovnako nezabudnem brať tých, ktorých mám ako dar.
Pomoc nielen pre telo
V období po strate mojich detí som sa začala zamýšľať, aký podiel na všetkom má aj moja hlava a myseľ. Preto som sa spočiatku rozhodla obrátiť na internet. Tam som našla úžasný český projekt vypni_hlavu. Na instagrame som spoznala príbeh jeho zakladateľky a postupne videla, aké problémy zažívajú aj iné ženy. Cítila som, že nie som sama.
Aj vďaka príspevkom z tohto profilu som sa rozhodla navštíviť psychológa a porozprávať sa o tomto všetko s niekým, kto je nestraný. Zistila som však, že zrejme obyčajná terapia nie je úplne pre mňa a vyskúšala som niečo nevšedné- rodinné konštelácie. Mám dojem, že práve toto sedenie mňa aj moju hlavu nasmerovali správnym smerom a pochopila som viaceré veci, ktoré sa netýkali len mňa, ale občas boli skôr medzi nebom a Zemou.
Wellbeing začal byť pre mňa podstatný. Začala som maličkosťami pre moje ženstvo, dopriala som si dlhé sprchy, natierala si telo, počúvala hudbu s frekvenciou srdcovej čakry, našla čas pre seba a prestala si ho vyčítať. Dnes to znie ako niečo bežné v mojom živote, ale až teraz som si uvedomila ako ma pokojný čas pre mňa začal liečiť.
Afirmovanie
O sile mysle a vlastného slova asi nemusím veľa hovoriť. Mňa počas tohto tehotenstva sprevádzala veta:
"Aj keď so strachom".
Verila som, že aj keď je to ťažké, je to možné. Už raz som to zvládla. Chcela som, aby môj príbeh mohol mať šťastné pokračovanie. Mala som dojem, že v tejto ťažkej dobe som začala stretávať skvelých ľudí, ktorí ma videli a počúvali. Rovnako som však chápala, že isté toxické osoby a veci nemajú mať v mojom živote miesto.
Najlepší priateľ
Dlho som sa cítila vinná za všetko, čo sa mi stalo. V duchu som sa sama dávala dole a nemala pre seba pochopenia. Nechápala som ani rovnako, prečo to tak prežívam. Chcela som, čo najrýchlejšie ísť ďalej. Mala som dosť smútku, hnevu a potom som objavila jednu vetu, ktorá je podľa mňa magická:
"Správaj sa k sebe ako ku najlepšiemu priateľovi".
Ak by sme mali pre seba toľko lásky, empatie ako pre svojho najlepšieho priateľa, veľa by sa zmenilo. Bola som na seba vždy príliš prísna, kritická. Ale učím sa byť sama sebe priateľom a viac sa nesabotovať. Pomohlo mi byť viac sebe priateľom ako najväčším kritikom.
Náprava chrbtice a panvy
Začala som si uvedomovať, že zrejme patrím medzi ženy trpiace sekundárnou neplodnosťou. A čítala som o tom, že práve napravenie chrbtice a panvy môžu s týmto problémom pomôcť. Keďže som nikde nepochodila, tak prečo nie.
Čo mi rok 2023 vzal, to mi rok 2024 vrátil
Viem, že sa táto cesta neskončila pôrodom mojej krásnej dcérky. Viem, že pôrod bol vlastne tým najľahším z toho, čo som tento rok prežila. Viem, že vďaka prvej dcére som prežila všetku stratu ľahšie a viem, že musím a chcem pokračovať na práci na svojom tele, duše a mysli. Stretla som ženy, ktoré tiež prišli o dieťa a myslím, že aj im aj mne dosť pomohlo sa o tom rozprávať a chápať, že snaha o dieťatko po strate je niekedy ako byť hlavou pod vodou a nemôcť sa nadýchnuť. Kazdý deň so strachom, čo ak sa to zlé stane zas, ale predsa len s vierou, že už to bude dobré.
Ak by niektorá z vás hľadala podobnú pomoc,prikladám aj odkazy na ľudí a stránky, ktoré mi pomohli:
https://vypnihlavu.cz/
