Nie je to byť ľahké, žiť takto. Slovenská realita je občas pekne krutá. Ak niečo v živote chceme tu u nás, musíme tomu obetovať niekedy až príliš. Čas, zdravie a často aj vzťahy. Lebo chceme niečo naše mať. A ťažké to je hlavne v prípade toho, ak ste vo vzťahu s vodičom z povolania. A to som a je to ťažké. Neviem, ako to zvládajú iné ženy, ktorých muži chodia jazdiť do zahraničia, ale nie je to niečo, čo by som priala každej.
Sama na všetko
Ak ste v takomto vzťahu, ste rozhodne väčšinu čas sama. Nehovorím, že je to niečo zlé. Človek má dosť času na seba, prácu, svoje koníčky, ale... Ten pocit večer ležať v posteli sám bez dotyku, objatia je niekedy otrasný.
A čo rodina?
V poslednom čase vidím okolo seba samé matky kočíkarky. Neviem, či je to novodobý šport, ale rozhodne sa to rozmohlo. Uhm, nehovorím, že nechcem rodinu. Ale tú majú tvoriť mama, tatko, deti. A mali by byť prítomní obaja. Pri takejto práci nemožné a predsa. Chceš, aj nechceš. Vieš, aj nevieš, čo je správne a ako by to malo byť. Ale aj tak si nepomôžeš, lebo takto si to nepredstavuješ.
Ale veď tie peniaze!?
"Tvoj frajer je kamionista? No ty sa máš!"
Približne takéto sú reakcie. Veď chlap "tam vonku" zarába kráľovsky, oproti tým našim platom. Ja nevravím, že nie. ALE keď niekto zmieni peniaze, rozmýšľa koľko je za tým práce? Že nič z tohto všetkého nikdy nebolo zadarmo, že to stálo okrem peňazí aj dosť trpezlivosti a šikovnosti? To asi nie. Nie každý na to má. A ja to viem. Práve preto si týchto chlapov celkom vážim. A ešte jedna vec, tie peniaze nie sú moje. Ja si zarábam sama.
Pocit odcudzenia
Na svojho chlapa sa vždy teším a predsa. Domov mi príde niekto, koho od pohľadu nespoznávam. A hanbím sa ho. Je mi cudzí, nevyzerá ako ten môj a predsa je to on. Je to zvláštne, ale tento pocit mám niekedy deň aj dva. Niekto cudzí sa ma odrazu chytá a ja neviem, či to tak má byť alebo ako zo seba striasť ten divný pocit.
Vďaka bohu za telefón!
Celkom nechápem, ako mohli v minulosti fungovať vzťahy na diaľku. Ale možno to len nechápem preto, že my sme dnes o niečo bližšie k našim drahým vďaka všetkým moderným veciam. Keď je človeku niekedy ťažko je super, že stačí jedna správa, či krátky telefonát a je to lepšie. Inak ozaj neviem...
Nevernice tam doma
Môj chlap mi vravel, že všetci muži kamionisti sa sťažujú, že nemajú možnosť si udržať ženu, ak takto pracujú. Vraj radšej byť sám, ako sa vrátiť k takej či onakej. Nie som síce taká ani onaká, ale občas tie ženy chápem. Ale len občas. Ak je človek pridlho sám spraví veci, ktoré by nikdy predtým nespravil. Samota je sviňa. Teda hlavne, ak si nenájdeš nič lepšie ako zabiť čas a hlavne neuplatníš sám seba. Vtedy je to jednoduché.
Mám lepší vzťah ako polka z vás
Bez chválenia. Myslím vážne to, čo tvrdím. Mám dojem, že môj vzťah je kvalitný a to aj napriek tomu málo času, ktorý sme spolu s mojim mužom. Lebo keď sa obzerám dookola a počúvam svoje kamarátky, uvedomujem si, že môj vzťah je v lepšom rozpoložení ako ich, ktorí sú spolu každý deň. Vážime si jeden druhého, máme sa radi, užívame si to.
Viem, že na Slovensku je práca mimo našej krajiny stále viac prítomná. Ja sa nečudujem, sama som to skúsila. A žije sa tak lepšie. Ale rozhodne si nemyslím, že by niečo z tohto pomáhalo našim vzťahom, rodinám. Obdivujem každú jednu ženu, matku, ktorá vedie takýto život, či už s vodičom alebo vojakom alebo mužom, ktorý nie je doma. Ale láska je láska a jednoducho toho svojho miluješ. Nie je to však med lízať. Ale sme vďaka tomu silnejšie. Nespoliehame sa na nikoho, veríme vo svoje schopnosti a možnosti. Slovenské ženy, vo vzťahu, ktorý je občas príliš osamelý...
