Zvolebnieva sa. Do popredia sa tlačia témy, ktoré môžu zdiskreditovať a očierniť našich volebných lídrov.
V prípade Borisa Kollára to zrejme nejde inak ako cez jeho posteľné partnerky, trápne správy a občas pár faciek.
Posledná kauza, ktorá zahŕňa mladú Emmu však nedáva zmysel. Príbeh, v ktorom dievča nebolo poslané na potrat raz, ale dvakrát. Reálny dôvod? Nevhodné načasovanie.
Prišlo vám tejto ženy ľúto? Mali ste voči nej obdiv, čím si prešla? Alebo ste sa dívali s očami dokorán (asi 10 sekúnd), na to teátro?
Nešlo o nič logické, šlo len o to, zbaviť sa nevhodného plodu, ktorý časovo nesedel do Borisovho programu.
Pevné verím, že každá žena má právo na interrupciu. Ale má právo sa po nej správať ako obeť, keď ju podstúpila svojprávna? Žalúdok na to očividne má. Dokáže sama zo seba spraviť obeť sekundárnej viktimizácie...
Je to trápne. Bez logiky. Bez možnosti niekoho ľutovať. A predsa žena, ktorá si dobrovoľne a so slovom hej, nechala zobrať svoje možné deti, dostane v médiách priestor, aby plakala a odrazu ľutovala. Zrejme seba a to, že sa stala ďalšou v zastúpe ohrdnutých.
