Ráno, september, 6:20. Zvoní budík. Studenú chodbu prestúpilo svetlo len asi spolovice. Rýchle raňajky, nejaká desiata, o siedmej smer tramvaj (toto české slovo pomenuváva električku, kvôli atmosfére radšej užijem český pojem) na sídlisku Petřiny. Množstvo ľudí sa mrví a tlačí na úzkom nástupnom stanovišti, len len niekoho nezachytí trúbiaci sedan. Škola ma víta asi za 45 min. s tichým otvorením dverí a príjemným teplým závanom. Na vrátnici sa veselo diskutuje o poslednej talk show moderátorky B-ovej. Pri bufete si dáva kávu knižkami obťažkaná spolužiačka, posťažuje sa na preplnené autobusy a váhu Čiháka. Ideme smerom k výťahu, rozoberáme latinské koncovky - vidno, že sme obaja na strednej latinu milovali ("všimla si si, že niekde je processus má v prisudzovaní -us a musculus -i?). Na piatom poschodí na nás čakajú prvé anatomické praktické cvičenia.
Normálne sa začína kosťami hornej končatiny. Lopatka predstavuje úplne prvý stret s novým prostredím - k prežitiu ďalších rokov je nutné zžiť sa. Lopatka zároveň poskytuje tréning pre myseľ a široký priestor pre demonštráciu základných zákonov latiny. Lopatka nikomu neublíži.
Čakáme v miestnosti na E., milú šiestačku, ktorú sme dostali ako kruhovú asistentku. Krátko po ôsmej sa z chodby ozve hrkotanie a už sa rozletia dvere. Spoza dvoch velikých krabíc vrchovato naplnených (čímsi...) vidno E-e iba nohy. "Rozdajte si ich" vraví nám a púšťa prezentáciu s ideálnymi nákresmi. "Nebojte sa, do dvanástej by sme mali byť hotoví...za predpokladu, že ste šikovnejší ako ročník pred vami". Povzbudivé slová, len čo je pravda.
"Lopatka má tri okraje, tri uhly, dve strany, mnoho výstupkov a zopár žliabkov a jám. Začína alebo upína sa na ňu množstvo svalov. Detaily si prečítate doma, teraz hľadajte: Margo sup., lat...atď". So spolužiačkou nervózne a opatrne pretáčame v rukách ten prastarý šedavý kamenný kúsok. Nemá viac ako 15 cm na dĺžku, tvári sa pokojne. Otázky typu: "Hm, komu asi patrila?" nie sú na mieste, v tejto chvíli vnímame v priestore len nás a kosť s množstvom popiskov. Stále som si myslel, že kosti sú biele, dokonca aj také tie, no, staré. Nič však nevyzerá ako na obrázku v knihe, mnoho zárezov asi videli len anatómovia 18. storočia. O desiatej panika vrcholí, ľudia rušia sms-kami plánované večerné stretnutia, pivné zjazdy, koncerty a divadlá, lopatka každému narušila program.
"Budúci týždeň sa hláste na skúšanie", hovorí nám E-a pri odchode na obed. Spotená kamarátka posmrkáva, ktosi vedľa nadáva na neľudskú snahu anatómov všetko popísať. Lenže, nič sa nedá robiť, aj dnes platí Anatomia clavis et clavus medicinae.
Lopatka, ani žiadna iná kostička nakoniec nikomu neublížila. Boli sme raz v prváku...
