reklama

Právo ženy?

Kniha štúdií o problematike interupcií vyšla r. 2004 vo vydavateľstve Kaligram (Právo ženy? Interrupcia: neriešená otázka. Kolektív autorov). Obsahuje 7 článkov. http://www.kalligram.sk/index.php?cl=knihaiid=176

Písmo: A- | A+
Diskusia  (112)

Budem sa podrobnejšie venovať jednému a síce: Judith Jarvis Thomson: A defence of Abortion (originál v časopise Philosophy & Public Affairs, Vol. 1, no. 1, znova pretlačené v „Intervention and Reflection: Basic Issues in Medical Ethics,“ 5th ed., ed. Ronald Munson (Belmont; Wadsworth 1996).

Jedným z prvých argumentov odporcov interupcií je tvrdenie, že neexistuje hranica – toto ešte nie je človek, toto už je človek. Vývoj od zygoty k človeku je teda súvislý. Záver: človek je človekom od počatia. Autorka (ako obhajkyňa interupcií) napáda tvrdenie prirovnaním človeka k dubu. Pri vývoji tohto stromu máme na začiatku žaluď a zatiaľ čo pri človeku tvrdíme, že zygota je človekom, pri žaludi nemôžeme tvrdiť, že je dubom. No podľa mňa je tento protiargument chabý. Prirovnávať človeka (má dušu, uvažuje, koná) k rastline (nemá dušu, nekoná, neuvažuje) je nezmysel. V záujme argumentu však autorka pripúšťa prvý záver a snaží sa odtiaľto dospieť k morálnej prípustnosti interupcií.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ďalší argument obhajcov: každý má právo na život. Matka má právo rozhodovať o svojom tele. Ale právo na život je silnejšie, preto plod nemožno zabiť. Autorka uvádza príklad smrteľne chorého huslistu, ktorého pripojili na krvný obeh ženy. Žena bola predtým unesená a o ničom nevedela. Teraz by mala byť 9 mesiacov na lôžku. Tento argument je absurdný, až zráža z nôh. Predovšetkým, nemôžeme ho použiť na každé tehotenstvo, iba na prípad znásilnenia (žena bola unesená). Pravda, znásilnenie je extrém a podľa mňa je nemožné stretnúť sa v názoroch. Cudzí huslista nie je dôstojnou asociáciou pre plod (teda dieťa v maternici), ktorý je so ženou citovo a vedome silno spojený, majú dokonca spoločný orgán (placenta). Preto aj pokračovanie argumentácie autorky („odporcovia interupcií nerobia výnimku ani v prípade, keď matka musí stráviť 9 mesiacov tehotenstva na lôžku... domnievam sa, že by neurobili výnimku ani v prípade, že by sa tehotenstvo nejakým zázračným spôsobom predĺžilo...“) stavia plod do pozície „niečoho“ a nie „niekoho“. Čo matka neurobí pre svoje dieťa? Spoločnosť, navyknutá na zľahčovanie a urýchľovanie všetkého, pokladá za premárnený čas 9 mesiacov na lôžku kvôli živej bytosti.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čo v prípade, ak by donosenie dieťaťa znamenalo smrť pre matku? Dostávame sa pred ťažkú dilemu: kto má väčšie právo na život? Súhlasím s tvrdením, že žena by nemala pasívne čakať na svoju smrť. Avšak pozor: interupcia určite nie je jediným riešením. Je rok 2010. Možnosti súčasnej medicíny sú omnoho objemnejšie, ako to bolo niekedy napr. v 80tych rokoch. Autorka uvádza podobenstvo s veľmi malým domčekom, v ktorom je matka a rýchlo rastúce dieťa. Rastie tak rýchlo, že onedlho matku aj domček rozpučí. V podstate by pre názornosť ani matka v domčeku nemusela byť (autorka ju tam však umiestnila, nerozumiem). Domček je telo matky, jej život a ak dieťa prežije, domček „zahynie“. Povedzme, že pred dvadsiatimi rokmi by sme sa mohli len prizerať, zatiaľ čo dnes, povedzme, existuje rozpínací materiál, z ktorého bude domček postavený.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Právo na život niektorí chápu ako právo dostať základné životné minimum. Autorka v úvahe predpokladá, že človek nemá právo na základné minimum (ak sa vrátime k huslistovi, tak „nikto nemá právo používať vaše obličky, kým mu sami takéto právo nedáte. Nikto nemá právo voči vám, aby ste mu dali toto právo – ak mu to dovolíte, je to vaša láskavosť.“). Problémom je (a to som už spomínal), že na plod-dieťa sa znova hľadí ako na niečo, čo je vo vašom tele akoby náhodou. Súhlasím, že huslista nemá právo používať niekoho obličky, ak sa k nim dostal tak, ako v našom prípade. Je však absurdné použiť tento argument pre interupciu. Záver: podľa autorky „právo na život nezabezpečuje právo dostať na používanie telo iného človeka.“ Môj argument: ak teda dieťa nemá zabezpečené právo na „používanie“, resp. zdieľanie jedného (matkinho) tela, ako sa potom má vôbec nejaké dieťa narodiť? Toto je proti prirodzenosti človeka.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Záverom: Pohľad na interupcie musí byť minimálne dvojaký. Po prvé, nemožno tehotenstvo nejako riešiť až „po“ oplodnení, ale akoby „pred“. Musíme si uvedomiť, aký je životný štýl čoraz viacerých ľudí. Triezve konanie zabezpečí pokles potratov. Po druhé, ak je to tehotenstvo v dôsledku znásilnenia alebo ak je život matky ohrozený argumenty málo zavážia, všetko stojí na matke. Úloha tretej strany skôr privádza matku k pasívnosti, k stavu „robte si so mnou čo chcete“.

Smerom k štúdii. Argumenty podľa mňa neboli silné, skôr sa mi zdali „pritiahnuté“ za vlasy. Moje názory sa práve formujú, no všeobecne na formovanie názorov túto štúdiu veľmi neodporúčam.

Jakub Žiak

Jakub Žiak

Bloger 
  • Počet článkov:  27
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Milovník hudby, študent, lesný táraj a dobrodruh. Zoznam autorových rubrík:  Mýty a legendy...Medické zápiskynezaradenéPoézia

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu