Ako by
Lina, ktorá padá na
tráv!
uuuu, už aj Dublinčania sa ti smejú
Na obláčiku sa vznášala Milosť
zahryzni si do jazyka
v sladkastom výpare z horúcej zmrzliny
počujeme divíme (prehoď slabiky)
severskú odvahu tráviacu Popolvárov
Akoby Lina spadla na porast šedého lesa
nik sa už nesmeje veď ona
neslzí
neškriepi sa
nerumádzga
nereve
nerve si vlasy
ani šaty (niektorí na to čakali...fuj)
Ach tá bielofarebná nespútanosť a širokosť
a tie nekonečné myšlienky
nie je márnosť
a Lina mizne v mlieku oblizujúcom kôru