Snívanie v Prahe

Jedným z takýchto miest je aj Praha. Veže, väčšie i menšie, roztrúsené medzi ostatnými sídliskami, stromami a mostmi, uličky plné domov starých i niekoľko desaťročí, množstvo sôch a míľnikov, ktoré sú zaznamenané v spomienkach pani Histórie.Je to miesto, kde si človek skúsi, aký je to pocit stratiť sa v dave cudzích ľudí, zo všetkých strán znejú najrozmanitejšie svetové jazyky, od slovenčiny a češtiny, cez taliančinu, angličtinu, ruštinu a neodmysliteľné hlúčiky najmä japonských turistov s neúnavnými fotoaparátmi, aby si odniesli čo najväčšie množstvo spomienok na toto nádherné mesto.Znamená pre mňa celodenné vozenie sa na električkách, cestovanie metrom a hlavne nekonečné prechádzky po križujúcich sa uličkách, na prvý pohľad rovnakých, avšak ukrývajúcich rôzne tajomstvá. Cintoríny, kde brečtan objíma náhrobky poznačené časom a stromy si medzi sebou tíško šepocú najtajnejšie tajomstvá, mnohé hroby nesúce mená velikánov sveta kníh, hudby, filmu či politického alebo spoločenského života. Stromy a kríky poskytujúce úľavu od páliacich slnečných lúčov i osvieženie vďaka neposednému vánku.Praha, to je Karlov most, najkrajší kút v tomto nádhernom meste, poskytujúci pokoj napriek množstvu ľudí všade naokolo. Vlnky predbiehajúce sa na ceste za novými dobrodružstvami, lode i loďky prevážajúce unavených turistov a nedočkavé kačky a labute, sledujúce so záujmom všetky plavidlá. Pohľad na hrad, fascinujúci najmä podvečer, keď sa mesto ponára do šera a k slovu sa dostáva hra svetiel. Okolité kopce, parčíky, stromy i v diaľke sa črtajúce miniatúrne autá, električky, domčeky a postavičky. Krása, ktorú človek vníma celým ja, celou dušou i mysľou, nastavujúc tvár láskajúcim slnečným lúčom, chvíľkami zabúdajúc i na všetkých ľudí okolo, len aby mu neunikol ani najmenší detail. V myšlienkach sa prenáša do starších čias, do čias kráľov a poddaných, kočov ťahaných koňmi, všetko vnímajúc ako rozprávku.Praha je fascinujúci svet, stačí len otvoriť srdce a nechať ho vnímať čo najviac fascinujúcich zážitkov.