Na východe ostrova v jeho malajskej časti sa nachádza najdlhšia rieka provincie Sabah – rieka Kinabatangan, ktorá sa vinie v dĺžke 560 km. Pozdĺž jej brehov sa nachádza rozsiahla oblasť sladkovodných bažín s prekvitajúcou faunou a flórou, ktorá je jedna z najlepších oblastí v celej juhovýchodnej Ázii na pozorovanie množstva voľne žijúcich zvierat v ich prirodzenom prostredí, vrátane slonov, orangutanov, krokodílov, makakov, vydier, rôznych vtákov a opíc.
Najznámejším miestnym živočíchom je však opica Proboscis (po slovensky Kahau nosatý), ktorá žije len na ostrove Borneo a je rozpoznateľná podľa dlhého, výrazného nosa, tučného brucha a oranžovej farby. Keď chcete zazrieť tohto veľkého primáta, skákajúceho zo stromu na strom alebo len lenivo sediaceho na konári, najlepšou možnosťou je vybrať sa na safari na rieku Kinabatangan.
Ako sa dostať na safari na rieke Kinabatangan
Najjednoduchšia možnosťou ako sa na Borneo dostať je z blízkeho Kuala Lumpur, skadiaľ lieta nízkonákladová letecká spoločnosť Air Asia do viacerých miest na Borneu, či už do maličkého Bruneja, prímorského Kota Kinabalu alebo do Sandakanu. My sme leteli do maličkého štátu Brunej, kde sme strávili jeden deň a potom sme sa po zemi presunuli do malajského letoviska Kota Kinabalu.
V Kota Kinabalu sme sa zdržali pár dní, navštívili sme Národný park Tunku Abdul Rahman a odtiaľto sme preleteli do mestečka Sandakan na východe malajskej časti. Sandakan je východzím bodom pre safari na rieke Kinabatangan, a väčšina prevádzkovateľov safari má v cene safari zahrnuté vyzdvihnutie v Sandakane priamo v meste, prípadne na letisku.
Z Kota Kinabalu sa do Sandakanu dostanete buď autobusom alebo lietadlom. Treba ale rátať s tým, že cesta autobusom trvá minimálne 6-7 hodín, kým s lietadlom ste tu približne za 40 minút. Navyše v čase našej návštevy stojí letenka len okolo 10 usd, takže nie je o čom rozmýšľať a kupujeme letenky.
Najvhodnejšie obdobie na návštevu
Na safari na rieku Kinabatangan sa dá ísť v podstate kedykoľvek počas celého roka, avšak asi najlepším obdobím na pozorovanie zvierat je medzi marcom a septembrom, kedy je tu suché obdobie. Naopak najvlhšie mesiace sú tu od novembra do marca. Návšteva v tomto období má svoje výhody aj nevýhody. Výhodou je, že v rieke je viac vody, a tým pádom sa na safari môžete dostať hlbšie do pralesa, nevýhodou je samozrejme viac zrážok.
Ako si vybrať safari a lodge na rieke Kinabatangan
Cena safari na rieke Kinabatangan môže byť rôzna, avšak v každom prípade treba rátať s tým, že to nie je najlacnejšia záležitosť. Na cenu vplýva najmä rôzna úroveň komfortu ubytovania, ale aj to, čo je súčasťou balíka.
Väčšina z hotelov na rieke Kinabatangan ponúka all-inclusive balíčky (zvyčajne vrátane všetkých jedál a plavieb po rieke Kinabatangan), ale niektoré zahŕňajú len ubytovanie a dodatočne si môžete priplatiť jednotlivé plavby. Je tu na výber viacero variant, ale väčšina turistov si vyberá variantu na 1 noc/2 dni, prípadne 2 noci/3 dni. Hoci aj jedna noc tu na rieke Kinabatangan je veľký zážitok, za dve noci máte väčšiu šancu, že uvidíte niektoré zvieratká.
Veľký výber hotelov tu nie je, preto je dobré rezervovať si safari čo najskôr. My sme sa nakoniec rozhodli pre jednu noc v Bilit Adventure Lodge a boli sme spokojní. V cene máme ubytovanie, dve plavby, večeru a raňajky.
Ako prebieha safari a čo sme videli my
Náš sprievodca nás vyzdvihol skoro ráno na letisku v Sandakane a keďže sme mali ešte do odchodu ku rieke niekoľko hodín času, zobral nás zatiaľ do Orangutan Rehabilitation Centre v Sepiloku, ktoré sa nachádza len pár kilometrov od letiska. Tu sme strávili doobedie pozorovaním orangutanov. V centre sa starajú o choré alebo zranené orangutany alebo o mláďatá, ktoré prišli o rodičov. Centrum sa rozkladá na 43 km štvorcových a žije tu okolo 60 až 80 orangutanov.
Po obede nás čaká približne dvojhodinová cesta autobusom do dedinky Billit pri rieke Kinabatangan. Na naše nemilé prekvapenie cestu nelemovali stromy a prales, ale nekonečné palmové plantáže. Bohužiaľ aj to je Borneo. Kým zhruba pred sto rokmi, pokrýval väčšinou ostrova prales, v roku 1980 to bolo už len 75% a dnes zostáva už len zhruba polovica. Je to ozaj smutný pohľad. Iba niekoľko kilometrov pred naším cieľom sa začína prales.
Prichádzame do malého prístavu, skadiaľ nás loďka za približne 10 minút odvezie na druhú stranu rieke do Billit Adventure Lodge. Tu máme chvíľku voľna na ubytovanie a malé občerstvenie a za pár minút už vyrážame na prvú plavbu po rieke. Počas plavby vidíme množstvo dlhonosých opíc kahau (proboscis). Vidíme niekoľko skupiniek, ktoré väčšinou len tak posedávajú na stromoch alebo sa pohupujú po konároch. Zaujímavosťou je, že nosy týchto opíc môžu mať až 18 centimetrov a čím väčší ho samci majú, tým väčší úspech majú u samičiek.
Vidíme množstvo makakov a aj jedného orangutana, avšak je dosť ďaleko, ukrytý medzi listami stromov. Okrem opíc zazrieme aj rôzne druhy vtákov, napríklad aj zoborožca bielolíceho, vtáka so zaujímavým akoby dvojitým žltým zobákom. Zoborožci žijú celý život v pároch, pričom samička je menej výrazná ako samec.
Po plavbe nás čaká večera a po večeri máme možnosť ísť ešte na nočnú prechádzku po pralese. Navlečieme si teda gumáky a vchádzame s našimi sprievodcami do hustého pralesa. Skutočne ich obdivujeme, že sa vedia v tom hustom poraste vyznať, ja by som sa tu stratila v priebehu 30 sekúnd. Počas prechádzky vidíme množstvo farebných vtáčikov a aj pár zvláštnych pavúkov. Pozor si treba dať na pijavice, ktorých je vraj v džungli neúrekom. Odporúča sa preto mať oblečené dlhé nohavice a tričko s dlhým rukávom. My sme však našťastie s nimi nestretli.
Na ďalší deň vstávame skoro ráno a ešte pred svitaním ideme na ďalšiu plavbu. Tentoraz namiesto okolitých stromov vyzeráme hladinu rieky a sledujeme, či sa objaví nejaký krokodíl. Bohužiaľ na krokodíla nemáme dnes šťastie a počas plavby už vidíme len pár nosatých opíc a množstvo rôznych vtákov.
Po návrate nás už čakajú raňajky a po nich sa vraciame späť do Sandakanu. Napriek tomu, že sme na rieke Kinabatangan nevideli všetky zvieratá, ktoré sme mohli, aj tak to bol zážitok, na ktorý budeme ešte dlho spomínať a aspoň máme dôvod sa ešte niekedy na Borneo vrátiť.
O ďalších miestach, ktoré sme na Borneu navštívili, si môžete prečítať na našom blogu.
