Po 6 hodinach cesty za 12 Euro som v Tbilisi na centralnej busovej stanici. Mam z toho okamzite dobry pocit a ludia sa zdaju trosku viac veseli ako v Armensku.
Marshrutka Jerevan-Tbilisi
Gruzinskooo
Celkovo som mal pocit z Armenska, ze ludia este stale viac ziju v socializme ako gruzinci. Je to asi aj tym, ze aj pocas ZSSR Stalin nad Gruzinskom privieral jedno oko a dovolil im napr. aj male podnikanie. Idem najst ubytovanie do stvrti Marianashvili co je 1 zastavka metrom od centra. Metro je velmi hlboke a escalatorom to trva stale niekolko minut, miestni mladi gruzinci si cestou zvyknu sadnut na schody. Oznacenie stanic je len po gruzinsky akurat na nastupisti je obcas plan metra aj v latinke. V metre je stale vela zobrakov ale nie su to prepite skrachovane existencie..., gruzinci im velmi casto drobne davaju. Zeton na metro stoji len par tetri asi 7 korun. Prestupna stanica je Didube a skoro vsetky sa koncia na koncovku –shvili.
Ludia su usmievavi a komunikativni. Hned pri metre hladam ubytovanie v domacnosti u Nasi o ktorej mi rozpravali uz ludia v Irane. Nasi byva asi 3 minuty peso od metra pri ulici na ktorej je kazdy den do neskorej noci trh, takze ranajky su jasne :pecivo, masite stavnate rajciny a cerstvy syr. Hned ako vystupim z metra si kupim moje prve kachapuri, co je listkove cesto plnene syrom, dzemom, masom alebo vsetkym moznym a gruzinci ho maju za svoju specialitu, je skvele!!!!!!! Nasi je byvala ucitelka nemciny, ktora pred 10 rokmi zacala prenajimat jednu izbu vo svojom velkom dome plnom knih a obrazov, dnes prenajima cely dom a spalo nas tu asi 15. Ked som tam dosiel bolo uz vsetko plne tak som chcel odist do dalsieho domu ale Nasi mi ukazala jej kuchynu s pohovkou , tak som tam ostal, plati sa asi 10 Euro za noc. Az ked som odisiel som si uvedomil, ze som tejto milej pani celu dobu v rustine tykal..
Tbilisi ma viac ako 1,5 milon obyvatelov a strasne dobru atmosferu niecim pre mna pripominajucim Prahu. Hned popoludni idem pozriet centrum, stare mesto, zidovsku stvrt so zivou zrekonstruovanou synagogou, je tu velmi lacno a vsade vela korzujicich ludi, na kazdom kroku niekto nieco predava, vsetci luskaju slnecnice, tekvice, rozvoniavaju pecene gastany.... Stare mesto dycha neuveritelnou atmosferou...
Tbilisi-parlament
Tbilisi
Tbilisi
Tbilisi-stare mesto
Tbilisi-stare mesto
i
Tbilisi- mama Giorgia
Tbilisi-synagoga
Tbilisi
Tbilisi-novy most
Po 3 dnoch v Tbilisi odchadzam marsthrutkou z Tbilisi do Kazbegi a to “Gruzinskou armadnou cestou” .V marshrutke stretnem ira zijuceho tiez v Londyne Steva a amaricana Guntnera. Cesta trva 3 hodiny a je to nadherna vyhliadkova jazda krasnou nenarusenou panenskou prirodou pripominajucou Alpy.
Gruzinska armadna cesta
Dedinka Kazbegi zije turizmom a ubytujeme sa v hosteli za 30 lari co je 15 Euro s polpenziou . Majitelia hned na privitanie pripravia lahky snack a kavu. Nad dedinou je na kopci Tsminda Sameba kostol, ktory je povazovany niekedy za symbol Gruzinska. Prave dnes sa tam kona slavnostna bohosluzba takze ked ideme popoludni hore tak vsetci prave schadzaju dole vratane najvyssich gruzinskych cerkevnych autorit s ochrankou. Hore je stale dost ludi a je tu bohosluzba pred kostolikom. Priroda je uplne fascinujuca tak sa rozhodneme so Stevom ist dalej na ladovec. Pytam sa popa ako sa tam da ist, no on nam to neodporuca, ze je pozde a tak... ale aj tak ideme, cesta bola dost strma, miname male stada krav bez pastiera a dokonca stado polodivokych koni. Vyhlad je krasny a stal za to. Dole sa vsak musime ponahlat lebo sa rychlo stmieva.
Tsminda Sameba
Tsminda Sameba
Tsminda Sameba
Kazbegi
Kazbegi
Kazbegi
Kazbegi
Kazbegi
Kazbegi
Na veceru sa servirovali gruzinske speciality.. Vecer si kupime gruzinske vino a na terase ho popijame, v penzione je vela izraelcov ako aj v celom Gruzinsku, mladi izraelci casto po povinnej vojne pred univerzitou cestuju niekolko mesiacov az rok. Gruzinsko je pre nich bezpecne a lacne. Jeruzalemcan Asaf si v Kazbegi kupil kona na jazdenie za 350 Euro a po 2 tyzdnoch ho opat niekomu preda... Asaf s jeho konom na dvore hostela
