Hodvabnou cestou: Gruzinsko, turecky Kurdistan

Z Kazbegi sa opat vraciam do oblubeneho Tbilisi ale cestou sa s novymi znamymi zastavime este v Mtskhete, co je takmer mytologicke miesto pre Gruzincov. Jeho centrom je katedrala z 11. storocia a je tu dalsich niekolko starodavnych kostolov. V 4. storoci tu bolo krestanstvo vyhlasene za statne nabozenstvo. Do Tbilisi je to len 20km. Opat sa ideme ubytovat blizko metra Marjanisvili no tentoraz nie do sukromia ale do Irininho hostela, ktory sa nachadza v starsej obytnej budove v obrovskom byte v podkrovi. Irina je robustna ukrajinka stale fajciaca v “hale” hostela, ktory sa ukazuje byt perfektnym biznisom, je tu stale plno asi tak 30 a viac ludi pri takmer nijakych nakladoch..

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (5)

Davit Gareja (zdroj: Jambrich)

Spolu s nami isli do hostela 2 francuzi a v hale plnej vlajok hladali FR vlajku, nasli ju ale velmi malu... Irina sa duchapritomne vynasla a povedala im, ze Szarkozi je tiez nizky preto je aj FR vlajka mensia ako ostatne. Dalsi den ideme skusit aj Gruzinske kupele s masazou za 10 Euro, ktore si svojho casu nevedeli vynachvalit A. Dumas a Puskin.

Tbilisi- kupele

Mtskheta

Mtskheta- tento poulicny spevak tu spieva uz veky...

Obed

Na dalsi den sa rozhodneme so Stevom ist na denny trip do klastorov Davit Gareja na azerbajdzansku hranicu. Zo stanice Didibe sa tam organizuju taxi tury ale skusime ist sami marshrutkou tak daleko ako sa da do Gardabani. Taxikari sa nas snazia natiahnut ale nakoniec sa s jednym veselym dohodneme na rozumnej cene. Vezieme sa ku klastorom, ktore su uplne izolovane uprostred nicoho po dost narocnom terene na polorozpadnutom moksvici asi hodinu a pol. Bezzuby taxikar sa stale rehoce a pusta nam azerbajdzanske hity z magnetofonovych pasok, Steve s nim hovori turecky, ja rusky a on vie este plynule po gruzinsky. Priroda v okoli klastorov pripomina pust. Prvy klastor zalozil v 6. storoci svaty Davit. Postupne tu bolo vybudovanych 19 skalných klastorov. Vacsina klastorov je opustena a zostali po nich iba svatyne a diery v skale. Urobime si mensiu turu, ktora kopiruje azerbajdzansku hranicu, v opustenych dierach sa nachadzaju fresky . Klastory boli vyuzivane pocas komunizmu na vojenske cvicenia.

Davit Gareja

Davit Gareja- fresky

Steve odlieta rano do Dusanbe a neskor mi na FB pise, ze tam ma Slovensko obrovsku ambasadu a pyta sa preco. V zapati si sam odpoveda, ze to bude asi este pozostatok z cias komunizmu... Ked odchadzam z Tbilisi mam podobny pocit ako ked som odchadzal z Buenos Aires, nuz prirastlo mi k srdcu toto krasne mesto.. rano odchadzam do hlavneho mesta Adzarskej autonomnej oblasti v Gruzinsku do Batumi, cesta v rozpalenej marshrutke trva asi 8 hodin . Butumi je prijemne ale rozkopane letovisko v ktorom je culy stavebny ruch. Adzarske zeny su typicke svojou farebnou satkou, ktoru si zavazuju na hlave zo zadu. Adzari su vacsinou vlazni muslimovia. Prvykrat na mojej ceste ma v restauracii obtiahnu tri opite zeny, objednam si rano o 11 v lacnej putike saslik a zabudnem sa opytat vopred na cenu, ked platim tak pytaju 10 Euro..., ani sa s nimi nezacnem hadat, zaplatim a radsej odchadzam prec. Zaujimave je, ze Gruzinci si musia vybavovat viza do Ruska cez ambasadu tretej krajiny a rusi si vraj mozu vybavit viza do Gruzinska na hranici.

Batumi

Nieco po gruzinsky

Kedze Cierne more nepatri medzi moje oblubene moria po 2 dnoch odchadzam do Tureckeho Kurdistanu. Jeden sympaticky turek ma v Irane upozornil aby som tento nazov radsej v zapadnom Turecku nepouzival, lebo by som mohol dostat na hubu :} . Z Batumi na turecku hranicu je to asi 15 minut busom. Vystupim na hranici a prejdem ju peso. Druhe vizum do Turecka nestoji 15 ale len 10 Euro. Na hranici su len taxikari tak skusim stopovat a o dalsich 10 minut som v meste Hopa. Odtial busom do Trabzonu.

Cakanie na bus c

V Trabzonu ostavam len 1 den a rano vyrazam do Malatye kedze mam namierene do vychodnej Anatolie do Nemrut Dagi. V Malatyi len vymenim bus a pokracujem do 180 km vzdialeneho Adiyaman, uz som spominal servis v tureckych busoch, tu este servis dostal zlatu korunku pre mna, kedze sa v buse podavala zmrzlina. Z Adiyaman sa pokusam dostat do 40 km vzdialenej Kahty, bus nejde najblizsich niekolko hodin, pytam sa zamestnancov stanice a ti mi nakoniec vybavia odvoz zadarmo do Kahty s ich kolegom, ktory tam byva.. Pri ceste opat casto vidat policajtov a konecne som v Kahte. Nemrut Dag je vrch v juhovychodnej Anatolii, vysoky 2 200 metrov. Na jeho vrchole Anriochios I., král Kommageny v rokoch 68 až 34 pred Kr., postavil nezvycajny monument. Ten mal - ako z jedného napisu tam vyplyva - pripominat Antiochovu vlastnu slavu a slavu bohov. Bol perzsko-gréckeho povodu a vladol v bohatej risi, ktora zila z obchodu so Syriou a Perziou. Vrcholy hor su v mnohych mytologiach sidlami nesmrtelnych .Antiochos umiestnil na Nemrut Dag obrovske sochy bohov - a seba zaradil medzi nich. Vsetko to patri dnes pod UNESCO. V Kahte sa da zariadit poldenny vylet do hor, na vlastnu past je to viac menej nemozne, kedze tam neexistuje ziadna doprava.

Nemrut Dagi