Cesta do Meridy bola uchvatna, hned ako autobus opustil Caracas sa krajina zmenila na krasnu, zelenu a postupne hornatu.. prechadzali sme cez Andy, cely cas som mal pocit akoby som nonstop pozeral National Geographic. Hned ako som rano vystupil z autobusu som vedel, ze to bude perfektne.
Merida
Taxiky su tiez velmi lacne, priemerne som platil 2-3 E za jazdu. Hned na prvy krat sa mi podaril najst dobre byvanie v guest house La Montana uplne v centre Meridy. IZba s klimou, prislusenstvom, TV a minibarom za 11 E na noc.
Guest House La Montana
Sice unaveny ale plny energie idem hned okuknut Meridu , ktora na mna okamzite urobi dobry dojem. Ludia su priatelski , usmievavi a ochotni pomoct. V La Montane som sa isiel pozriet na teresu s vyhladom na hory. Na sedacke nad laptopom tam sedela Anita, ktora prisla do Meridy z Caracas na filmovy festival latino americkych filmov. Anita je spoluautorkou telenovely a pise pre niekolko casopisov filmovu kritiku. Dnes je slavnostne vyhlasenie vysledkou festivalu a zaverecna party kde ma Anita zobrala so sebou avsak predtym sa dozvedela, ze som este neskusil tradicne venezuelske jedlo Arepu a hned ako dopisala svoju pracu ma zobrala do restauracie . Arepa je opecena kukuricna placka plnena roznym masom, syrom , zeleninou... taky "juhoamericky hamburger". Vacsie stastie ma ani nemohlo stretnut.. po vyhlaseni vysledkou sme sa presunuli na party a potom este 2 krat zmenili miesto, vsetci ti ludia okolo festivalu boli strasne mili a velmi sa zaujimali o nasu kulturu. Z "nasej oblasti" je tu popularny Emir Kosturica ktoreho tvorbu vsetci poznaju. Kedze je v Meride stale co robit tak namiesto planovanych 2-3 dni som tu ostal tyzden. Ovocie , ktore predavaju na kazdom rohu je velmi chutne, najviac som si oblubil male banany a jahody. Vsade na uliciach pracuju mobilni predavaci kavy, ktoru predavaju z termosiek do malych plastovych poharov . Na "ozajstnu" kavu ale treba zajst do shopu.
10 minut bicyklom za mestom
ranajky
arepa kupena v autobuse
Ked som sa bol pozriet v meridskom parku tak tam sympaticky par predaval z auta z velkych termosiek arepu a trstinivy dzus, dali sme sa do reci a Eleje a jeho priatelka Mariela mi do dzusu hned ponukli whisky, tak sme sa tam zakecali a ked vsetko predali ma pozvali k nim domov. Vpredu v aute sme sedeli traja, vsetci sme mali v ruke pohar s whisky a dozvedel som sa, ze vo Venezuela plati len jedno pravidlo a to, ze vsetky pravidla neplatia takze nie je ziaden dovod bat sa porusovat predpisy. Byvali len par minut od centra, na terase kde mali malu botanicku zahradu sme sedeli dlho do noci a dosla za nami aj Anita.
Bol som aj v horskom mestecku JaJi v udoli And, ktore je od Meridy vzdialene 45 minut busom, ktory sa doslova stvera horskym terenom a cesta je zaroven vyhliadkovou jazdou..
Jaji
Mojim dalsim planom bola savana na ktoru sa da ist len s organizovanou skupinou . Cez Anitu som sa zoznamil s Hectorom, ktory je spoluvlastnik malej agentury Jammin Expedition a prave organizoval malu skupinu na trip do Los Llanos. Vyrazili sme jeepom z Meridy skoro rano len 4 : ja, Hector jeho kolega David a jeden domaci turista, postupne sme pribrali par z ostrova Martnique (ona povodom nemka on mulat odtial) a nakoniec ked sme sa prerezali Andami sme sa zastavili pre 3 mlade francuzky, otec jednej z nich vlastni chalupu v dedinke 3600 m.n.m
chalupa francuzok
Nas jeep behom 2 hodin prekonal 3 klimaticke pasma: tropy, hore vysokohorske a dole savanu. Cesta do Los Llanos trvala 11 hodin.
