Za nového prevádzkovateľa MHD v Banskej Bystrici schválili SAD Zvolen. Bolo to na prelome rokov 2005/2006. Autobusy, ktoré nahradili trolejbusy jazdili neoznačené. Vodič nepoznal trasu, nevedel, kde má zastávky.
Zvolen nemal dostatok autobusov na prevádzkovanie MHD v Banskej Bystrici. Autobusy začali chodiť rôzne. Na zastávke namiesto červeného MHD autobusu zastavuje modrý prímestský autobus s nápisom Spišská Nová Ves. Ľudia nastupujú. Vodič sa otáča so slovami: "Ľudia, ja som zo Spišskej. Poďte mi ukazovať kam mám ísť, kričte na mňa tam, kde mám zastaviť."
Zvolenčania sťahujú autobusy odkiaľ môžu. Vodičov na určité obdobie sťahujú do Bystrice, nocujú v ubytovniach. A tak v meste jazdia trebárs aj popradské diaľkové autobusy.
Ľudia na zastávkach v zime, v čľapkanici /snehu bolo neúrekom/ čakajú dlhé hodiny. Autobusy neboli označené číslom, keďže to boli diaľkové linky stiahnuté z iných miest. Vodič otvára dvere a zakričí: "Som číslo šesť." Tlupa sa mu nahrnie dnu.
Prichádza ďalší autobus. Vpredu má ručne na kartóne napísané číslo deväť, zboku z kúska krabice vloženej do okna trčí číslo tri. "Pán vodič, ste trojka, alebo deviatka?" "Nevidíte, že deviatka", zvolá vodič. Ľudia na tejto zastávke nenastúpia, čakajú totiž na trojku. Na ďalšej zastávke nastupuje pani, v ruke má cestovný poriadok. Ukazuje ho vodičovi. "Pán vodič, pozrite, ste trojka, podľa platného cestovného poriadku." "Ahá", vodič prekrýva číslo deväť vpredu na číslo tri a pokračuje ďalej v jazde. Po ľudí, ktorí čakali na predošlej zastávke na trojku sa už nevrátil.
Aj takto sme cestovali ...
