Tí ktorí nepoznajú Vladka by boli asi troska mimo ak by som neobjasnila jednu skutočnosť. Dúfam, že mi to odpusti, že to na neho takto poviem, ale je troska a občas ako slon v porceláne. Opisovať rôzne nehody, pri ktorých sa niečo rozbilo alebo zlomilo, tu teraz nebudem, ale jednu príhodu snáď opísať môžem. U jeho priateľov je dosť známa.
Ešte za svojich mladších čias, nie žeby bol teraz starý, ale určíte bol vtedy mladší ako teraz, zvykol chodiť s kamarátmi do jedného počítačového klubu. Mali ho v miestnosti, kde boli popri stene, ale nie úplne pri nej, poukladané stoly na ktorých boli počítače. Na tejto stene bola aj nástenka. No a on sa vždy, keď prišiel, snažil dostať k svojmu počítaču práve poza tieto stoly s počítačmi a okolo tejto nástenky. Ja som ho vtedy síce ešte nepoznala, ale vraj mal vždy na sebe aj veľký batoh. No a ako sa presúval popri stene, tak dosť často ( zdôrazňujem, že presný počet nepoznám ) túto nástenku zhodil. No a jedného krásneho dňa stačilo, aby len otvoril dvere na tejto miestnosti a nástenka spadla sama od seba...... :-) Čo dodať?
Odkedy chodievame spolu na dovolenky, tak vždy po nej v tej destinácii, kde sme boli ubytovaní alebo v jej blízkom čí vzdialenejšom okolí, nastala nejaká pohroma. Je to celkom vtipné aj keď verím tomu, že pre miestnych obyvateľov to až také vtipné nie je.
Zjavne osud zistil, že sa chystáme do Toskánska a tentokrát tú pohromu zariadil radšej ešte pred naším príchodom. Všetci si určíte pamätáte na májové zemetrasenie v Taliansku. Veru nič prijemné.
Samozrejme, že sme sa začali báť, čí je vôbec múdre isť tam na dovolenku a či naše ubytovanie ešte stojí. Veľa otázok nám vírilo v hlave. Ale otrasy sa upokojili a ja som pre istotu ešte napísala mail do nášho ubytovania, čí je všetko OK. Odpísali, že všetko je v najväčšom poriadku. Hneď som bola kľudnejšia.
Ale toto bohužiaľ nebola jediná nešťastná údalosť pred dovolenkou. Aby toho nebolo málo, kamoška ktorá s nami mala ísť na dovolenku nám oznámila, že práve v tom období je objednaná na operáciu. A túto informáciu nám povedala približne 3 týždne pred odchodom. Podrobnosti v rámci zachovania súkromia opisovať nebudem, ale výsledok bol taký že všetkých náš to mrzelo. Mrzela nás operácia a mrzelo náš aj to, že nemôžu ísť s nami na dovolenku.
Ale čo teraz. Všetko je zajednané pre štyri osoby..... Hneď som sa pustila do riešenia vzniknutej situácie. Ako prvé som si povedala, že keď už raz máme isť s niekým na dovolenku tak s niekým pôjdeme. A tak som začala hľadať „náhradníkov". Nakoniec išiel s nami môj kamaráť, s ktorým chodievam venčiť psov, Mário. Síce mladý, za to ale zábavný a slušný. Bola som rada, že nejdeme samy a že mám parťáka na hranie kartových hier.
Ešte pred cestou bolo potrebné Máriovi vybaviť potvrdenie "že ho neunášame", keďže mal len 14rokov. Po zopár nie moc príjemných informáciách o tom ako deti na dovolenkách unášajú je lepšie to mat vybavené a ak by nás aj niekto stretol a pýtal po nás doklad, že je s nami Mário dobrovoľne, tak mame čo predložiť.
Bol práve deň pred odchodom, keď sme si išli s kamarátmi sadnúť do kaviarne. S Vladkom sme sa priviezli autom na parkovisko, vystúpili, zamkli auto a kráčali smerom ku kaviarni. Vošli sme dnu, usadili sa k ostatným a v tom začal Vladko hľadať svoj mobil. Bohužiaľ ho nenašiel, a preto sa rozhodol ísť po našich stopách k autu s nádejou, že mobil nájde ležať na zemi. Nestalo sa tak a nenašiel ho ani pri aute a ani v aute. Keď sme ho skúšali prezvánať, už bola sim karta pravdepodobne vybratá a telefón v nedohľadne. Musel si narýchlo zohnať dočasne iný mobil, keďže na druhý deň sme cestovali.
S Máriom sme si dohodli ako čas odchodu 1 hodinu ráno. Okolo jednej sme poukladali všetky potrebné veci do auta. Okrem oblečenia, základných potravín a korenín bolo treba zbaliť aj iné veci. Nemohla som zabudnúť zobrať jest pre psov. To bolo dokonca mojou prioritou číslo jedna, nachystať psom jedlo na týždeň. Človek si povie "veď zbaľ granule a hotovo". Čo ale keď tí naši granule nejedia. Teda mohli by, ale ja nechcem. To si potom musím dať tu námahu a nachystať im, čo im patri - mäsko so zeleninou na raňajky a mäsové kosti na večere. Takže som pár dni pred odchodom rozmrazila mäso a mäsové kosti, rozmixovala rôzne druhy zeleniny a začala vyrábať potravinové krabičky pre našich "tigrov". Čo by som pre nich nespravila!:-)
Okrem jedla pre psov som sa rozhodla nám ešte aj koláč upiecť. Mrkvový koláč. Nikto neveril, že koláč s mrkvou môže byt dobrý, ale ja som ich presvedčila o opaku.
Ako ďalšiu potravinu na cestu či na neskôr som spravila rezne. Ten kto ma pozná vie, aké rezne robím. A tentokrát nebola výnimka. Ja aj keď nechcem, vždy ich tak vyklepem, že po vypražení to vyzerá ako papier obalený v strúhanke. :-). No ale veď kto nemá rád strúhanku?:-) Boli síce trochu suché a po dvoch dňoch ešte suchšie, ale keď je človek hladný, zje všetko. A predsa dovolenka bez mojich extra tenkých rezňov by ani nebolo ono.
Keď bolo všetko potrebné jedlo a ostatné veci v aute, mohli sme sa pohnúť asi o 200 metrov ďalej pre Mária. U nich už tiež bolo všetko nachystané a čuduj sa svete, aj Mário mal nabalené rezne. Ha, ale nie také aké som spravila ja. Jeho boli pekné hrubé a šťavnaté. Plus mal ešte aj domáce "fornety" čo oveľa viac ako môj koláč ulahodilo na Vladkovu gurmánsku strunu.
Keď už bolo v aute naozaj všetko, stačilo sa len rozlúčiť a vyraziť do noci smer Benátky.
