Cesta k mestu nebola nijak zvlášť zložitá. GPS nás doviedlo takmer až do centra. Auto sme sa rozhodli odparkovať na priľahlom parkovisku na ulici Via dei Fossi. Po odparkovaní sme si zobrali všetko čo bolo treba a vydali sa smerom k hradbám. Prešli sme upraveným chodníkom mierne do svahu až k malej bráne. Bočnou uličkou Via Mainardi sme sa dostali na hlavnú ulicu Via San Matteo vedúcu až k vežiam. To sme ale vtedy nevedeli a ako sme tak stáli na rázcestí týchto dvoch ulíc, rozhodli sme sa ísť práve opačným smerom ako bolo hlavné centrum. Prišli sme tak k severnej bráne Porta San Mateo. Tam sme vo výklade jedného z obchodíkov uvideli mapu mesta a zistili, že sme na presne opačnom konci, ako chceme byť. Otočili sme sa a konečne nabrali správny kurz.
Spočiatku boli uličky dosť prázdne. Chvíľami sme sa obávali, či ideme naozaj správne.
Obdivovali sme tak aspoň krásu tohto mesta. Neskôr sa to ale už začalo zapĺňať turistami a my sme vedeli, že sa pomaly ale iste blížime k centru.
Prechádzali sme aj okolo malého kostolíka San Bartolo.
Nakukli sme dovnútra a pokračovali ďalej. Obchodíkov so suvenírmi pribúdalo.
Okrem klasických darčekových predmetov tu samozrejme bolo aj veľa vinárni a obchodov s vínom. Rozhodli sme sa, že cestou späť si nejaké to vínko kúpime.
Miestami mi prišlo San Gimignano ako mesto domácich cestovín. Tých tu mali tiež veľa.
Po krátkej dobe sme sa konečne ocitli na hlavnom námestí Piazza del Duomo.
Ako prvú sme videli Torre Grossa.
Na vežu sa dalo aj ísť, ale keďže tam bol zákaz vstupu so psami, tak sme to oželeli a obdivovali ostatné rodové veže.
Potom sme sa otočili a za nami, vedľa Torre Grossa bol kostol s podľa mňa veľmi jednoduchou a prostou fasádou - Bazilika Santa Maria Assunta.
Zabezpečil nám ale príjemný chládok a tak sme sa tu rozhodli si troška oddýchnuť.
Chiky musela ísť samozrejme na okolitý prieskum...
A ja som sa rozhodla tiež spraviť nejaké fotky ...
Keď ma prestalo baviť oddychovanie, rozhodla som sa ísť troška na prieskum okolia Torre Grossa. Našla som východ z múzea a tak som sa tam aspoň troška pomotala.
Toto je Loggia del Giudice, kde sa vykonávala spravodlivosť. Chudobný dole a bohatý hore na schodoch čakali na vstup.
Zvrchu na schodoch som mala krásny výhľad na miesto kde mal oddychovať Vladko s Máriom a psami .... bohužiaľ už som ich tam nenašla ...
Po prehliadke jedného námestia sme sa úzkou uličkou presunuli na druhé námestie, Piazza de la Cisterna, pomenované podľa kamennej studni v jeho strede.
Po ceste sme ešte stretli jedného exhibicionistu :-)
Potom sa nám už ale ponúkol úžasný pohľad na námestie.
Čo nás nakoniec viac zaujalo bola zmrzlina. Podľa veľkej reklamy na vchode a snáď asi milión ľudí stojacich v rade a postávajúcich okolo sme zistili, že je to vraj jedna z najlepších zmrzlín.
Tak sme neodolali a museli sme ochutnať hneď aj my.
Mário spravil super vec, že si tu zmrzliny vypýtal do misky :-) . toto bola totiž posledná chvíla, kedy sme mali v rukách všetky tri zmrzliny. Keď som dala jeden kornútok Vladkovi do rúk, nejak sa s lízaním zmrzliny do toho oprel a zmrzlina skončila na zemi. :-)
Tí čo zmrzlinu ešte mali ju dojedli a potom sme sa už vydali späť k autu. Po ceste sme ešte kúpili spomínané víno a samozrejme aj nejaké suveníry. Mne sa samozrejme, na záver, zase podaril vtipný trapas. V jednom obchode so suvenírmi sme si niečo kúpili a ja som pri odchode z obchodu namiesto Arrivederci! zadrela Dovidenia! :-D No smiali sme sa na tom celú cestu k autu.
Pri ceste naspäť sa nám ešte naskytol úžasný pohľad na letnú toskánsku krajinu.
A takto príjemne nás vítalo naše ubytovanie, naša vilka.
Po návrate sme sa rozhodli, že sa ešte okúpeme v bazéne a potom sme už len vegetili pri pozeraní Kostí, čo sme si priniesli z domu na hardisku, a hraní kariet. Ako ďalší plán na výlet bola Pisa.
