Po návšteve San Gimignana sme si spravili deň volna strávený znova pri bazéne. Na ďalší deň sme už ale nelenili a vybrali sa na nový výlet.
Pisu som strašne chcela vidieť a na Florencií vlastne ani neviem čo som chcela spoznať. Jedine, co som vedela bolo, že je tam socha Michelangelovho Dávida. Na umenie si veru moc nepotrpím, ale tak Dávid je Dávid :-) .
Prvá bola ale v pláne Pisa. Po príchode do mesta sme museli najskor zaparkovať. Troška sme si po hlavnom centre pobehali, kým sme našli parkovisko, ktoré nebolo kilometre od hlavnej časti. Po zbalení potrebných vecí sme už kráčali s davom k Piazza dei Miracoli.
Ako prvé sa nám naskytol pohľad na Šikmú vežu.
Fakt je šikmá. Trávnatá plocha pred ňou bola spevnená plastovými časťami. Začali sme pózovať a urobili sme kopec fotiek. Boli sme sa aj informovať ako je to s výstupom na vežu, ale keď sme zistili, že psy tam nemôžu, tak sme tento návrh zrušili.
Základ veže tvorí kamenný prstenec vysoký 3 metre. Stavať sa začalo v roku 1174 pod vedením architekta Bonanna Pisana. Keď stavba dosiahla tretie poschodie, prstencová základňa sa naklonila asi o 15cm. Štvrtým poschodím sa vežu snažili vyrovnať, ale nepodarilo sa. V roku 1234 architekt Giovanni di Simone postavil ďalšie tri poschodia. Celé dielo dokončil Tommaso Pisano, ďalší z rodu Pisanovcov tým, že pristavil zvonicu. Tým bola veža dokončená. V dôsledku mäkkého podložia sa časom sklon veže zväčšoval až na konci 20.storočia dosahoval 4,5 metra. Preto sa talianska vláda rozhodla spraviť opatrenia na záchranu tejto pamiatky. V roku 1993 bolo nainštalovaných 800 ton olovených dosiek na severnú stranu ako protizávažie.
Vežu sme si pozreli zo všetkých strán a prešli k obchodíkom na opačnej strane. Suvenír všade kde sa otočíš. Ale aspoň sme mali výhlad na celé Piazza dei Miracoli.
Hneď vedľa Šikmej veže stojí Katedrála (Duomo). Vzhľadom na to, že sme boli so psami, tak sme všetci traja dnu ísť nemohli. A vlastne sa nám ani nechcelo. Ani jeden z nás neni nadšenec náboženských pamiatok, tak nás to dnu nijak extra nelákalo.
Slnko ale pražilo riadne, preto sme hľadali skôr miesto na sadnutie v tieni. A presne na tento účel bola Katedrála ako stvorená. Na jej odvrátenej strane bolo perfektné miesto pre náš oddych.
Kým chlapci ( a psy ) sedeli, ja som si zatiaľ troška obehla okolie.
Zistila som, kde je vchod do Katedraly ....
... a tiež som nakukla do Camposanto Monumentale, kde mali byt hrobky a rôzne iné historické veci. Keďže sa tam platilo vstupné ( ktoré sa ešte k tomu kupovalo inde ako bol vstup ), tak som sa rozhodla ukrátiť sa o tento zážitok.
Na záver sme si ešte pozreli (zase len zvonka ) Babtistérium.
Blížil sa čas obeda, tak som zavelila, aby sme sa išli najesť. Neďaleko od Námestia Zázrakov sme našli jednu reštauráciu, kde sme sa najedli.
My s Máriom sme si objednali menu a Vladko len pizzu. Naše menu sa skladalo z predjedla, hlavného jedla a nápoja. Predjedlo bola klasika - cestoviny z pestom.
Tie boli výborné! Síce mastnejšie ako robievame my doma, ale aj tak boli super.
Druhé jedlo som si ja objednala Niečo a la toscana. No a fotka vypovedá o tom, ako my to chutilo :-) .
A čo to vlastne bolo? Držkový guláš. Jedlo, ktoré mám na celom svete a z mojich skúseností najmenej rada!!! Mário si zase objednal roast beef. Tiež poriadne nevedel, čo si objednáva a chutilo mu to rovnako ako mne :-) .
Po takom veľmi chutnom obede sme sa vrátili späť k autu a vybrali sa smer Florencia.
Florencia vám je ale domotané mesto!. Dopredu na mape sme si vybrali parkovisko, kde zaparkujeme, ale nájsť ho, bol zázrak. Parkovisko sa nachádzala ako keby uprostred kruhového objazdu, ale až po treťom okruhu sme zistili, že je to podzemné parkovisko a našli sme ten správny vchod.
Do hlavného historického centra sme prišli až okolo 16hod poobede. Psy už boli totálne unavené a vôbec sa im nechcelo chodiť. Ja som ale mala ciel - sochu Dávida. Nechala som psov Vladkovi a Máriovi a kráčala som viac do centra. Múzeum, v ktorom mal byť originál sochy som nejak nevedela nájsť a tak som volala chlapcom, kde sú. Nastala časť, kde sme sa navzájom hľadali a blúdili. Trvalo to asi trištvrte hodinu, kým sme sa našli. Medzitým sme si poblúdili po miestnych florentských trhoch a la Miletička v Bratislave. Tiež sme išli okolo asi najväčšej pamiatky Florencie - Katedrály s Babtistériom.
Po prejdení jednej dlhšej uličky sme konečne prišli k Museo Nazionale del Bargello, kde mal byť vystavený originál sochy Dávida. Bohužiaľ sme tam prišli neskoro :-( .
Aspoň máme dôvod prísť do Florencie ešte raz a pozrieť si ju lepšie ako len z rýchlika.
Dnešný výletný deň sa skončil a je čas sa vrátiť späť na apartmán. Nasledujúci deň nás čaká posledný výlet dovolenky - Siena.
