Anglicko (a Škótsko) bola vždy moja srdcová záležitosť, tak mi prosímprepáčte, ak by sa vám zdali moje postrehy príliš subjektívne.
Cesta do krajiny ako vystrihnutej z románov Jane Austen nebola až takábezchybná, ako by som si želala. Ranné vstávanie na vlak,niekoľkohodinové motanie po Prahe, letisko (už nikdy viacnízkorozpočtovkou), druhé letisko, požičanie vehiklu a šoférovanie domiesta určenia sa nazbierali na čarovných 14 hodín.
Jazda z letiska mi naozaj miestami pripadala úžasná,hlavne na každej križovatke, keď som riešila, kto ostane na ktorejstrane cesty a čo všetko mám mať po pravej ruke keď odchádzam zkrižovatky (všetko). Cesta sa zužovala až do bodu, že som nemuselariešiť pozície na križovatkách, lebo sa tam okrem mňa aj tak niktonezmestil. Cieľ sa blížil.
Naši známi kúpili farmu Stará priekopa (Old Ditch) preddvanástimi rokmi, vtedy bol názov naozaj výstižný. Bola to taká zborenástará búda (ináč tzv. Listed Building, historická budova zapísaná nazozname chránených objektov v UK, jej vlastníctvo a zmena podliehaprísne určeným pravidlám), ktorá pri konzumácii peňazí nepoznala dno.Patril k nej obrovský pozemok a pár ďalších ruín hospodárskych stavieb,ktoré si už asi ani nespomínali na staré dobré časy lebo nemali čím.Roky plynuli a ja som postupne začala rozumieť, prečo to vlastnekúpili.
Bývali sme u Boba, teda vo Východnej stodole. Odtiaľto sme v rôznompočte podnikali naše krátke výlety. Prvý deň sme sa vydali do Wells,malého mestečka v Mendipských kopcoch. Preslávilo sa svojou „malou"katedrálou a záhradami. Po ceste domov sme sa zastavili v Glastonbury.
Východná Stodola (East Barn)
Wells
Glastonbury Tor
Druhý deň sme sa vybrali opačným smerom, do Bristolu. Pár hodín, ktorésme mali k dispozícii sme strávili v múzeu na lodi, ss Great Britain.Bola to prvá loď so železnou konštrukciou a parným pohonom určená nazaoceánske plavby. Počas svojho aktívneho života naplávala viac ako1,000,000 míľ. Cesta do Austrálie trvala na nej 70 dní. Kajuty v prvejtriede o veľkosti našej kúpeľne predstavovali luxus. Dve postele nadsebou, umývadlo a malý úložný priestor na kufre. Posledná triedapredstavovala veľký priestor plný poschodových postelí pooddeľovanýchzávesmi po štyroch - súkromie ako vyšité. Ak by som si mohla vybrať,najradšej by som bola kapitán. Horná paluba poskytovala dostatokvzduchu a priestoru.
ss Great Britain
Ďalší deň sme strávili „outdoors". Turistika je v Anglicku obľúbenýšport. Pri treťom strome odboč na sever a choď krížom cez pole poželeznú bránku, za ňou odboč doľava a opýtaj sa miestnej ovce na smer.Našťastie je to celé dosť prehľadné, tak sme nakoniec došli do cieľa.Krajina plná nádherných scenérii a zákutí, ktoré lákali na zmenutrvalého pobytu. Proste paráda.
Posledný deň sme sa vydali na juh, k moru. Natrafilisme na taký akurátny príliv, tak sme si (poniektorí) trošku omočili nohy.Cesta späť bola trochu náročnejšia, M5 sa začala zapĺňať končiacimidovolenkármi. Pridali sme sa k nim, večer zbalili batohy askontrolovali sme posledný krát časy odletu.
Návrat domov pre mňa znamenal (ako vždy) kultúrny šok. Potešené očko zaplakalo.
P.S. Ešte musím pridať moju najobľúbenejšiu fotku.....
