Odovzdala som kufor, prešla cez bezpečnostnú kontrolu a odhopkala hore schodmi na stoličky medzi obchody. Opäť som sa išla pokochať svojím zámkom, vycifrovať mu vežičky a zrazu...... „Ahoj Jana." iiiííííííÍÍÍÍ do........ Práve mi niekto vytiahol základný kameň a môj zámok padal......a padal........v tom kúdole prachu mi v mojej bubline nad hlavou svietilo „$#*@%!" Majiteľa hlasu som identifikovala ihneď. Zviezol sa ku mne na susednú stoličku, ani sa nespýtal či mám voľné a vyčítavo mi povedal: „Neposlala si mi sms." (A čo si čakal???).... „A čo si čakal, že budem mať večer pre teba?" „Nooo..."
Bola som neskutočne šťastná, že napriek poloprázdnemu letu mu neprehodili letenku a teda bol vďaka svojej vtieravosti odsúdený na 4 hodiny čakania na letisku s pozatváranými obchodmi a reštikami. Ja síce na dve hodiny počúvania trápností, ale tie som nejako prežila. Až pri prechode slovenských hraníc sa v mojej bubline usadil stavebný prach a mohla som prehodnotiť napáchané škody.
P.S.: Ak máte pocit, že vám chýba prvá časť, hoďte mi krátky majlík:-)
2.P.S.: Už nemusíte majlovať, už stačí klikať.....:-))
