Je to človek, ktorý mi dal (a aj vzal) veľa. Naučil ma po anglicky,ukázal mi miesta, kam by som sa asi ťažko niekedy sama, tobôž takámladá, dostala. Naučil ma riešiť rôzne nečakané situácie on the spot,napríklad keď ma nechal na námestí v jednom malom meste s 20 librovkouv ruke a adresou jeho syna, ktorý nás očakával, a odfrčal späť do Lake District, odkiaľsme prišli, lebo si tam zabudol bundu so všetkými dokladmi a kartami.Naučil ma byť neustále v strehu, predovšetkým pri šoférovaní, udávaníminštrukcii tesne po tom, ako sme minuli odbočku, prípadne tým, že naotázku "Ako ďalej?" mi prečítal celý itinerár od začiatku až do konca,lebo nemal ani šanj, kde práve sme.
Ačo mi vzal? Pár rokov života. Aspoň to som si myslela zakaždým, keď sombola opätovne nabulikaná na ďalšie a ďalšie leto s ním. Kým mojirovesníci a kamaráti trávili celé leto na jazerách a povaľovaním sa povonku, ja som sa snažila vyčistiť a vyprať dom starého gentlemana,ktorému jeho schopnosti už tieto činnosti nedovoľovali. Namiestočítania zamilovaných románov som diskutovala na témy aktuálne vo svete,počnúc apartheidom, končiac rovnoprávnosťou žien v Bangladéši alebovojnovým konfliktom v Kosove. Po večeroch som navštevovala stretnutiaseniorov, kde som občas natrafila na nejakého primitíva, ktorý sačudoval, ako výborne vyzerám, keď sa u nás hladuje. Ale väčšinou toboli veľmi príjemní ľudia.
Skutočnosť jetaká, že mi on, jeho známi, priatelia a rodina, všetko vzdelaní ľudia,vybudovali rozhľad a umožnili spoznať UK tak, ako ho pozná málokto, ktotam skutočne nežil. Bob je dodnes mimoriadne aktívny, aj keď jehopsychická aktivita ďaleko predbieha jeho fyzické možnosti. A on jepríliš tvrdohlavý, aby to uznal; niekedy postaví do pozoru celé svojeokolie a čuduj sa svete, dosiahne čo chcel (viď foto - chcel si ísťomočiť nohy do mora....)
Musímuznať, že nech je to téma naozaj vážna, jeho obavy, že čo on buderobiť, keď sa o 10 rokov oteplí naša Zem, mi vyvolávajú úsmev na tvári.Keby tak iní brali globálne otepľovanie s vážnosťou jemuvlastnou.....
