Nad Tatrou sa blýska, hromy divo bijú....

Predsa len oveľa sympatickejšie je pozerať sa na človeka, ktorý sám od seba prejavuje vlastenectvo a cíti hrdosť k republike, tak ako to bolo možné badať pri zimnej olympiáde vo Vancouveri, keď sa Slováci zjednotili buď doma pri obrazovkách alebo v podnikoch a jednotne sa tešili alebo hromžili nad akciami našich hokejistov. Išlo o skutočné emócie, kedy väčšina z nás cítila aspoň na chvíľku hrdosť na naše Slovensko. Je nezmysel nútiť niekoho počúvať a spievať hymnu každý pondelok hneď zrána, keď ani na to nemá chuť, ani náladu. Pocit vlastenectva, hrdosti na republiku by sa mal pestovať a nie vynucovať. Prijatie zákona o vlastenectve môže spôsobiť len ďalšie protesty a nechuť k republike u väčšiny obyvateľstva skôr ako pravé vlastenectvo. Navyše zákon nikomu nepomôže, veď vymedzenie štátnych symbolov v Ústave už raz máme, tak načo prijať ďalší nezmyselný zákon. Radšej by sa naši poslanci mali zaoberať tým, ako pomôcť občanom z často zlej sociálnej situácie, ako zlepšiť zdravotníctvo, zvýšiť úroveň vzdelania a životnú úroveň, ako znížiť korupciu a zlepšiť vzťahy so susednými krajinami a nie násilne vnucovať vlastenectvo.