Okrem toho otvoril knižnicu pre deti, plnú veselých farieb, hračiek, ukrajinských aj anglických kníh. Svojim susedom v núdzi pomáha aj potravinami a hygienickými potrebami. Už minul svoje úspory a predal svoj dom v Japonsku. Fumi nehovorí ukrajinsky a anglicky tiež veľmi dobre nie. Keď Rusko vo februári 2022 zaútočilo na Ukrajinu, cestoval práve po východnej Európe po miestach spojených s holokaustom. Najprv sa pridal k dobrovoľníkom, ktorí vo Varšave pomáhali ukrajinských utečencom a utečenkám. Počul však, že ľudia v charkivskom metre nemajú čo jesť. Neváhal a nasadol na vlak Varšava – Kyjev a Kyjev – Charkiv.

Išiel rovno na sídlisko Saltivka, ktoré vtedy najviac ničili ruské bomby. Býval s jeho obyvateľmi v stanici metra Hrdinov práce. Reštaurácie v bezpečnejších častiach mesta, ktoré sa zmenili na charitatívne kuchyne, tam posielali jedlo okolo štvrtej popoludní. Fumi nechcel, aby dovtedy boli ľudia hladní. Preto rozdával raňajky: kávu, čaj, pečivo, klobásy, jogurty, rezance a sušienky. Smrti sa vraj nebál, pri tej otázke sa smeje, že je už dosť starý a zomrieť môže kedykoľvek. „Moje dve dcéry sú dospelé a samostatné. Nemám nikoho, o koho by som sa musel starať. Do Japonska sa už nechcem vrátiť. Saltivka a jej obyvatelia mi prirástli k srdcu. Ukrajina je teraz môj domov,“ hovorí.

Keď sa situácia v Charkive zlepšila a ľudia po niekoľkých mesiacoch vyšli z metra, otvoril neúnavný Japonec Fumi Caffé. Miesto, kde denne uvaria a rozdajú päťsto teplých obedov. Charkiv je stále vo vojne, hranica s Ruskom je blízko, sirény húkajú každý deň aj noc a na mesto dopadajú ruské bomby. Cielia na civilné ciele. Vraždia, ničia budovy, ale hlavne ľudské životy. Každý, kto tu žije, sa musí vyrovnávať s nepochopiteľným a krutým terorom a jeho následkami - neustálym stresom, strachom, chronickým nevyspatím. S dňami a nocami, počas ktorých sa opakovane uteká skryť - do metra, do pivnice, do krytu. Smrť z oblohy môže prísť kedykoľvek. Deti sa učia online alebo v niekoľkých podzemných školách, ktoré mesto otvorilo. Mnohí ľudia prišli kvôli vojne o prácu a žijú z nízkych sociálnych dávok, veľa seniorov zostalo bez príbuzných, ktorí by sa o nich postarali. Jedlo od Fumiho je pre nich obrovskou pomocou.

V kaviarni a knižnici Fumi zamestnáva ženy, manželia ktorých bojujú alebo padli za Ukrajinu. V knižnici pravidelne organizuje rôzne akcie pre deti. Snaží sa ich motivovať, aby sa učili angličtinu. Verí, že im to pomôže k lepšej budúcnosti. Preto im rozdáva anglické knihy a plánuje rozbehnúť aj vzdelávací projekt.
Pri nákupe potravín je Fumi maximálne ekonomický. Jeden obed uvarí za pol eura. Áno, 50 centov. U nás cena štvrť kávy v kaviarni. Tam teplé jedlo, ktoré človeka zasýti a hlavne mu ukáže, že vo svojej situácii nie je sám.

Aby Fumi mohol pokračovať a ďalej variť pre toľkých ľudí, potrebuje podporu na nákup surovín. On sám často berie pokladničku a v uliciach a parkoch ukrajinských miest vyberá peniaze od ľudí, ktorí sú na tom finančne lepšie. Ďakuje za ne svojim typickým úklonom. Chceme mu pomôcť, preto spúšťame zbierku na nákup surovín na varenie obedov. Teraz môžeme my všetci pozvať na obed ťažko skúšaných obyvateľov Charkiva:
https://donio.sk/pozvi-na-obed
ĎAKUJEME
NEZLOMNÍ – Jana Čavojská a Marcel Rebro