Dlhé roky zapĺňajú (nielen) akčné filmy zlosynovia, ktorírobia všetko preto, aby hlavnému hrdinovi čo najviac znepríjemnili život. My,filmoví diváci, pochopiteľne stojíme na strane hrdinu, takže pohľad na klasický„happyend“ (hrdina si napokon získa česť, uznanie, ženu (ak ide o hrdinku,tak muža) svojho srdca a všetci záporáci skončili za mrežami - ak mališťastie) nám ešte niekoľko nasledujúcich týždňov zaručene zlepší náladu. Lenžeaj tu platí povestná „výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlo“. Množstvo filmov jeplné zloduchov, ktorých démonická zloba je posilnená takou dávkou osobnej charizmy,až vás musí pichnúť pri srdci pri pomyslení, že scenáristi nakoniec doprialivíťazstvo „tomu nezaujímavému dobrákovi“. Samozrejme, je množstvo hrdinov,ktorí sú sympatickí a my im fandíme, ale niekedy na charizmatickýchzáporákov jednoducho nemajú. Ktorých filmových zloduchov si zaručenezapamätáme, zatiaľ čo hrdinovia čoskoro zaľahnú prachom?
Film Daredevil,natočený podľa rovnomenného komiksu, sa odohráva v New Yorku. Hlavnápostava, slepý právnik Matt Murdock sa cez deň poctivo živí svojím remeslom,zatiaľ čo v noci menej poctivým spôsobom trestá zločincov, ktorínespravodlivo ostávajú na slobode. Jeho vyvolenou je Elektra, dcéra miliardára,ktorá ani zďaleka nie je bezbrannou kráskou. Bohužiaľ Ben Affleck a JenniferGarnerová, ktorí stvárnili hlavné postavy, sú ako hrdinovia presvedčiví len keďuskutočnia svoj jediný súboj medzi sebou. Akonáhle sa stretnú tvárouv tvár s hlavným zloduchom Bullseyeom s tvárou Colina Farrella, akobyz nich všetky tie super vlastnosti vyprchali. Pri pohľade na mdlé pokusyzneškodniť hlavného zloducha sa budete trápiť rovnako ako samotní hrdinovia,nehovoriac o tom, že Bullseye je navyše oveľa zábavnejší. Keďže ide leno film a nie realitu, kľudne mu môžete nadržiavať a na konci sipovzdychnúť, pretože scenáristi napokon aj tak doprajú víťazstvo spomínanému bojovníkoviza spravodlivosť.
Filmová klasika Planétaopíc z roku 1967 s Charltonom Hestonom v hlavnej úlohe sav roku 2001 dočkala novej verzie, ktorú si vzal na starosť Tim Burton (aCharlton Heston si v nej dokonca zahral menšiu úlohu). Kozmonaut LeoDavidson sa vďaka vesmírnej časovej slučke ocitne na neznámej planéte, ktorejvladármi sú opice a ľudia sú menej ako dobytok (hoci Burtonova verziaukazuje ľudí podstatne inteligentnejších ako tých v originálnej verziírežiséra Franklina J. Schaffnera). Aj keď hrdina v podaní Marka Wahlbergaje sympatický, jeho výkon si možno nezapamätáte tak ako Tima Rotha, hrajúcehohlavného zlosyna, generála Thada. Nedá sa povedať, že by bol Thade krásavcom,napriek tomu z neho neodtrhnete oči. Je to zúrivec, ochotný pre svojeciele urobiť čokoľvek – klamať, vyvolávať strach, vraždiť a Roth dal dopresvedčivého stvárnenia všetku potrebnú agresivitu. Možno to robíprofesionálna práca filmových maskérov, ktorá jeho opičiu tvár nechávav hnevlivom kŕči v podstate neustále, ale čo na tom? Výsledok máefekt. Nehovoriac o tom, že konečná scéna, keď Leo nájde vo washingtonskommauzóleu oproti Capitolu sochu prezidenta Lincolna s Thadovou hrozivoutvárou, čím sa potvrdí definitívna porážka ľudskej rasy, je rovnako pôsobivá,ako keď Heston ako kozmonaut Taylor v pôvodnej verzií nachádza na pobrežíPlanéty opíc zdevastovanú Sochu slobody.
Keď Ridley Scott prvýkrát predstavil na filmovom plátnev roku 1979 Votrelca, zrodila sateraz už klasika filmového žánru science fiction. Keďže nejde o človeka,zaradiť ho do tohto „zoznamu zloduchov“ je asi trochu čudné, nehovoriaco tom, že fandiť jeho brutalite by sa mohlo rovnať primitivizmu. Ale jehozjav nemôže ostať bez povšimnutia. Tvor, ktorý sa „narodí“ z ľudskejhrude, namiesto krvi mu v žilách koluje kyselina, v ústach má eštejedny „vysúvacie“ ústa (pre prípad núdze) a je nadmieru krutýk všetkému živému vo svojom dosahu, je tvorom, ktorý sa na filmovom plátneobjavil dokopy šesťkrát (ak rátame nielen štyri filmy, ale aj dvojdielny Votrelec versus Predátor). Charizmatický?Asi ťažko. Zábavný? Ani veľmi nie, vo všetkých svojich filmoch nepovedal jednuvtipnú vetu. To jeho celkový zjav a dojem, ktorý vyvoláva, nás takpriťahuje. Dúfajme, že sa podarí natočiť aj dlho plánovaný piaty dielvotreleckej ságy. Snáď nebude za svojimi kvalitnými predchodcami – hlavne kultovýmprvým dielom a akciou nabitým druhým dielom – poriadne zaostávať.
Nielen akčné filmy a horory majú svojich záporákov.Môžete ich nájsť napríklad aj v romantických komédiách. Väčšinou sú tosebavedomí frajeri, zlí chlapci, v ženskom prípade tajomné femme fatale,ktoré predstavujú dokonalosť a priťahujú problémy. Typickým zlým chlapcom,ktorý pomotal hlavnej hrdinke hlavu, aby ju hneď na to podviedol, bol HughGrant ako Daniel Cleaver v britskej komédií Denník Bridget Jonesovej. Takého, ako on by chcela asi každá – uhladený,elegantný, s typickým britským šarmom... V jeho prípade nejdeo činy, ktoré by sa vymykali ľudskosti (za neveru nedostanete doživotie,hoci niektorí podvedení by možno boli za), ale za deficit charakteru si miestov tomto „mini“ zozname určite zaslúži. Už len pre svoju schopnosťprekrútiť určité fakty, nasadiť svojej partnerke parohy po niekoľkotýždňovejznámosti a následne prosiť o odpustenie s vyhliadkou sľubovanejzmeny charakteru, o ktorej dopredu vieme, že k nej nikdy nedôjde.Napriek tomu sme veľmi radi uvítali, keď sa jeho postava objavila ajv druhej filmovej časti BridgetJonesová – s rozumom v koncoch. Niežeby boli Reneé Zelwergerováa Colin Firth nesympatickí, práve naopak, ani jeden z hlavného hereckéhotria nezaostáva za tými druhými, napriek tomu bol Grant z dvojicenápadníkov síce tou charakterovo horšou, ale o to zábavnejšou polovičkou.
Jedným z najväčších snov významného režiséra MartinaScorseseho bolo natočiť Gangy New Yorku akofilmovú adaptáciu rovnomennej knižnej predlohy. V roku 2001 sa mu jeho sensplnil. Vznikol veľkofilm, ktorý zachytáva obdobie druhej polovice 19.storočia, obdobie vojny Sever proti Juhu a hlavne rozsiahlej emigrácieEurópanov, prevažne Írov. Mesto, ktoré nikdy nespí ešte nie je zastavanémrakodrapmi a na uliciach medzi sebou bojujú pouličné gangy, aby dalinajavo svojim protivníkom, kto je na ktorom území New Yorku pánom. Hlavnú úlohuÍra Amsterdama, ktorý sa po rokoch vracia späť do New Yorku pomstiť smrť svojhootca, zveril režisér Leonardovi Di Capriovi. Ten svoju úlohu zohral pomernedobre, ale ani jeho výzor, či herecký talent nemôžu v tomto filme súperiťs Danielom Day - Lewisom, ktorý stvárnil postavu hlavného zloducha WilliamaCuttinga, známeho ako mäsiara Billa. Di Capriov Amsterdam pri ňom pôsobí akosinevýrazne, nemastno – neslano, zatiaľ čo charizmatický Day - Lewis sa svojím typickýmspôsobom vžíva do svojej postavy tak precízne, až to miestami berie dych. Jehomäsiar Bill je agresorom, bojovníkom, vykorisťovateľom, slabochom, samaritánom,bezcitným vrahom, neskutočne skutočnou postavou, ktorú keď spoznáte do hĺbky,možno ju ani nebudete natoľko odsudzovať, ako by si zrejme zaslúžila. Z tejtodvojice zloduch – hrdina, je rozhodne zloduch ten výraznejší, o čom sa presvedčiliaj akademici, ktorí Day - Lewisovi udelili oscarovú nomináciu za nie vedľajšiu,ale hlavnú mužskú úlohu.
Môžeme zájsť ešte hlbšie do americkej históriea ocitneme sa na starom dobrom Divokom Západe. V klasickýchwesternoch sa to zloduchmi len tak hemžilo rovnako ako pištoľovými prestrelkamia návštevami „saloonov“. Z filmovej produkcie vzniklo množstvonezabudnuteľných snímok – Na pravépoludnie, Sedem statočných, Nezmieriteľní, Butch Cassidy and the SundanceKid, Shane... Klasikouwesternového žánru je Vtedy na Západetalianskeho režiséra Sergia Leoneho. Pomstychtivým hrdinom je Charles Bronsonako muž bez mena, neustále hrajúci na ústnej harmonike, ktorého schopnosťvystreliť z koltu je rýchlejšia ako smrť. Zabitím zloducha Franka chcepomstiť svojho staršieho brata. Frank s tvárou Henryho Fondu je gangstrom,ktorého pri plnení vlastných cieľov nezastaví nič, ani nevinná rodina, ktorejjediným hriechom je, že obýva pozemok, ktorý blokuje cestu výstavby novejželeznice. Keď si muž s ústnou harmonikou (jeho pravé meno nie je nikdypovedané) spomenie na mučenícku smrť svojho brata, následne sa mu vybaví tvárvraha, ktorý je za všetko zodpovedný. Fondov diabolsky spokojný úsmev nadľudským utrpením dodáva tejto negatívnej postave potrebnú pôsobivosť, vďakaktorej je vyváženosť kladného so záporným dokonalá. Tento zloduch nemá svedomiea nepozná ľútosť. Nie žeby sme mu preto fandili, svoj trest si zaslúžil,napriek tomu však mohol na plátne pobudnúť trocha dlhšie.
V hlbinách vôd filmových zloduchov by sme mohli eštedlho loviť. Určite by sme z nich vylovili okrem iných aj častéhopredstaviteľa diabolských postáv Jacka Nicholsona, Johnnyho Deppa, ktorý si dosvojho zoznamu podivných postáv v roku 2007 pripísal ďalšiu v podobevraždiaceho holiča z Fleet Street SweeneyhoTodda, či Heatha Ledgera, ktorý údajne prišiel o život práve predokonale stvárnenú postavu zloducha Jokera v novom batmanovskom filme Temný rytier. Byť zloduchom je ťažkýchlebíček. A ak to len hráte, možno ešte ťažším ako v reálnom živote.Ak však záporná postava zatieni svojou zvrátenosťou hlavnú hviezdu večera –kladnú postavu – možno sa všetka tá negatívnosť občas aj vyplatí. Vo svetefilmovej zábavy sa medze nekladú.
