Fanúšikovia kvalitných animovaných filmov majú opäť dôvod naoslavu. Do kín prichádza Wall – E, nový počin animačného filmového štúdiaPixar.
Vždy, keď sa dopočujem o novom filme z pixarovskejdielne, v mysli sa mi premávajú dve myšlienky. Prvá vyjadruje radosťz očakávania novej pastvy pre oči, zatiaľ čo druhá zasa obavu, či už mojímpixarovským favoritom nedochádza dych. V prípade Wall – Eho vyhráva (znova)myšlienka číslo jeden. Osvedčené pixarovské heslo „príbeh je najdôležitejší,vizuálne efekty sú druhoradé“ (ako som sa dočítala v jednom zdroji) saosvedčilo aj v tomto podarenom filme o malom robotíkovi, ktorý sisedemstoročným upratovaním znečistenej Zeme „vypestuje“ emócie.
Kamera nám hneď na úvod poskytuje pohľad na opustenú Zem.Ľudia odišli do vesmíru, zatiaľ čo odpadkami pokrytú planétu majú vyčistiť naupratovanie naprogramované roboty. Ubehne sedemsto rokov a na Zemi ostávaposledný fungujúci robotík Wall – E (Waste Allocation Load Lifter – Earth class),ktorého najobľúbenejšou voľnočasovou aktivitou je skúmať nájdené ľudsképredmety a pozerať muzikál Hello, Dolly! Keď na Zemi pristane ľuďmivyslaná sonda EVA, ktorá má preskúmať zemský povrch za účelom zistenia, či súživotné podmienky na Zemi opäť prijateľné, osamelý robotík Wall – E sa do sondybeznádejne zaľúbi a je ochotný nasledovať ju kamkoľvek vo vesmíre. Keď EVAvo Wall – Eho majetku objaví malú rastlinku (čo znamená, že na Zemi opäťprebieha fotosyntéza), okamžite odchádza informovať svojich stvoriteľov dovesmíru a malý Wall – E sa vydáva za ňou. Tak sa postupne dozvedáme, prečoľudia odišli, že teraz žijú na modernej vesmírnej lodi Axion a aj to, žemajú o dobrých pár kíl navyše, keďže pri najmodernejšej technike pohybnetreba.
Tempo filmu Wall – E je svižné, slabé miesta nehrozia,romantika ľúbostného príbehu dvoch robotov sa správne strieda s efektívnouakciou. Animácia nesklame a soundtrack je úchvatný, aj keď v podstateneprináša nič nového – často zaznieva motív z muzikálu Hello, Dolly!,ktorým Wall – E vyznáva EVE lásku alebo Na krásnom modrom Dunaji, vystihujúcivznášanie sa vo vesmíre. Dočkáme sa aj Straussovho „Tak povedal Zarathustra“,ktorý sprevádza okamih, keď kapitán lode Axion zavŕši svoju premenuz apatického dobráka na hrdinu ľudstva.
Wall – E ma dostal. Niet čo dodať, na svete je ďalší kvalitnýpixarovský film. Podobne ako pred jedenástimi rokmi, keď som vzhliadla ToyStory ma nadšenie neopúšťa a na každý nový Pixar film sa teším ako malédieťa. A ak v nás pixarovskí mágovia dokážu opätovne vyvolať detskúradosť, tak nech ešte dlho vytvárajú rovnako dobré filmy.
