Uvedomuješ si, že už 7 rokov kladiem jemne svoje pery na Tvoje? Vidíš, vravela som Ti, najkrajšie roky som dala Ti. Nie , nehnevaj sa na mňa hneď, veď nevravím, že to ľutujem. Veď vieš, že každý deň s pôžitkom z Teba sajem všetky tie božské nápoje. Koľkokrát na deň bozky dostávaš? Aha, prepáč, nielen dostávaš.Áno , aj rozdávaš. Tak počkaj, nech to spočítam. Každý deň aspoň, veď ja to neviem spočítať. Sám predsa vieš, že to sa nedá. Veď vieš, koľkokrát s radosťou Tvoje oblé boky oblapím, sám vieš, ako nežne svoje pery prikladám na tvoje ústa a ako so zavretými očami vdychujem vábnu vôňu, hrejivú. Voniaš za kávou, tú vôňu mám najradšej..a tú Tvoju chuť kávovú nadovšetko milujem. Vieš hrnček, čo to je? Keď otvorím dvere nášho príbytku a môj zrak spočinie na Tebe? Nie, nehanbi sa od toľkých komplimentov. Ver mi, pravdu hovorím. Úsmev na tvári pri pohľade na Teba mám. Prečo? Hrnček môj, žltučký spomeň si, čo všetko si so mnou prežil. Tie cesty nekonečné, čo so mnou absolvoval si. Koľko nepohodlia si užil si, len , aby si mohol všade so mnou byť. Nerátam radšej, koľkokrát čakal si kým prídem do internátnej izby. Netvár sa, že to málo je. Tak ešte niečo poviem Ti. Hádaj kto ma z únavy preberal? Po kom moja ruka siahala, keď oporu v káve hľadala?
Och, klaniam sa pred Tebou hrnček môj, že so mnou vydržíš. Predstav si, fešák môj v žltej košeli, že nikoho som taký čas s takou radosťou nebozkávala, iba Teba hej, k nikomu sa taký dlhý čas moje ruky nenačahovali,v nikom 7 rokov oporu nehľadali. Vec? Ty? Nehnevaj ma, ani náhodou. Ty si môj hrnček, ktorý milujem.
