„ Naplniť svoj Osobný príbeh je jedinou povinnosťou človeka. Všetko je jedno. A keď niečo chceš, celý Vesmír sa spojí, aby si to dosiahol.“ Pri čítaní príbehu pastiera Santiaga, ktorý sa rozhodne hľadať poklad, hoc netuší, čo tým pokladom je, som sa celý čas zamýšľala nad tým, aký je môj Osobný príbeh. Celá kniha mi pripadala, ako menšia filozofická úvaha nad zmyslom života človeka, čo všetko človek musí absolvovať cestou životom, aby naplnil ten svoj príbeh. Chlapec sa vybral do neznámeho sveta, aby našiel, to, čo je určené iba pre neho, hoci nevedel, s čím všetkým sa cestou stretne. Pochopila som pri čítaní knihy, že každý z nás má svoj príbeh, svoj cieľ, ktorý nás posúva vpred. V myšlienkach mi ostal úryvok, keď Santiago s dostatkom peňazí odchádza od sklára, pri ktorom pracoval. Rozmýšľa nad tým, či robí dobre, keď odchádza ,a či nie je lepšie iba snívať svoj veľký sen, tak ako ho sníval sklár, ktorý túžil ísť do Mekky .Mal už dostatok peňazí na cestu , no nešiel tam. Nešiel, lebo sa bál, že ak si splní sen, ak pôjde do Mekky, jeho život prestane mať zmysel. No chlapec sa nevzdal a šiel za svojím snom, mal cieľ a chcel prísť na koniec svojej cesty, aby naplnil to, čo naplniť mal. Načúval múdrym ľuďom, načúval prírode, počúval vietor a išiel za hlasom svojho srdca. Chcel a tak našiel poklad a naplnil svoj osobný príbeh. Chcel, nevzdal sa a i vesmír sa spojil. Nestratil zmysel života, no našiel ho a cestou pochopil mnoho vecí i to, že chápať, rozumieť sa dá iba srdcom.
Po prečítaní príbehu ostala vo mne hlboká stopa, ktorú zanechala kniha Alchymista. Myšlienky P. Coeleho prezentované hrdinom príbehu Santiagom zanechali jasnú správu o tom, že sa nemám vzdávať snov a kráčať za ich splnením. Nech je zmyslom života človeka čokoľvek, len kráčaním za naplnením toho zmyslu, môže nájsť svoj osobný príbeh. Nech sa človek nechá viesť srdcom a pochopí , kde ten zmysel života tkvie.
