Celozrnná a biela múka
Pokiaľ ide o priberanie, je to v podstate jedno, celozrnné aj biele pekárenské výrobky majú takmer rovnaký obsah energie (napr. 100 g pšenično-ražného chleba má 1007 kJ, zemiakového 1050 kJ, pšeničného bieleho 1065 kJ a celozrnného 1040 kJ). Ak hovoríme o výživovej hodnote, celozrnné obilniny sú síce horšie stráviteľné, majú však vyššiu biologickú hodnotu, vyšší obsah takmer všetkých nutrientov - bielkovín, tukov, vlákniny, vitamínov a minerálnych látok a majú nižší glykemický index (t.j. cukry sa z nich uvoľňujú pomalšie a menej ovplyvňujú hladinu glukózy v krvi). Mletie a rafinovanie obilných zŕn vedie k značným stratám živín a ostatných ochranných látok, ktoré sa v hojnej miere nachádzajú práve v otrubách a klíčkoch (v povrchových vrstvách zŕn sa však môžu vyskytovať aj rezíduá pesticídov a ďalších chemických látok).
Celozrnné obilniny ponúkajú aj ďalšie potenciálne zdravotné benefity: majú významnú úlohu v prevencii viacerých chronických chorôb, predovšetkým znižujú riziko srdcovo-cievnych, niektorých druhov onkologických ochorení, cukrovky. V rámci zdravej výživy nie je nevyhnutné ani žiaduce konzumovať výlučne celozrnné výrobky, otruby totiž obsahujú aj tzv. antinutričné látky (fytáty), ktoré znižujú vstrebávanie a využiteľnosť niektorých minerálnych látok, najmä vápnika a zinku. Odporúča sa, aby celozrnné tvorili aspoň polovicu skonzumovaných obilnín.
Hnedý a biely cukor
Aj hnedý cukor je stále cukor - z chemického hľadiska disacharid sacharóza - a má rovnakú energetickú hodnotu ako biely. Nezáleží veľmi na farbe (hnedý cukor je skutočne väčšinou len prifarbený biely), problém je v samotnom cukre: má vysokú energetickú a temer žiadnu výživovú hodnotu (sú to tzv. prázdne kalórie). To isté platí aj pre trstinový cukor, o ktorom sa často hovorí ako o „zdravšom" druhu cukru - chemicky je to presne tá istá sacharóza, len z iného rastlinného zdroja. Jednoduché cukry - aj "skryté" vo forme sladkostí, cukroviniek a sladených nealkoholických nápojov - veľmi rýchlo zvyšujú hladinu glukózy v krvi a následkom je premena a ukladanie nadbytočného cukru vo forme tukových zásob. Po krátkom čase sa dostaví vplyvom veľkého množstva vyplaveného inzulínu pocit hladu a chuť na ďalšie "sladké".
Nech si na stôl naservírujeme čokoľvek, stále platí základná rovnica: človek priberá vtedy, keď je jeho celkový energetický príjem dlhodobo vyšší ako výdaj a naopak. Organizmu je v podstate celkom jedno, či energia pochádza z chleba, slaniny, jabĺčka či zemiakov. Čiže - nepriberá sa z jednotlivých potravín, ale z kilojoulov či kalórií. Preto aj počas sviatkov streba jesť s mierou (ale vzhľadom na to, že Vianoce sú výnimočné sviatky, povolené sú, samozrejme, aj "prehrešky" - len by nemali trvať celý rok).
Prajem všetkým šťastné sviatky
