Súčasnú epidémiu až pandémiu obezity spustila energetická nerovnováha - dramatické zníženie telesnej aktivity a zvýšená konzumácia jedál a nápojov bohatých na energiu a chudobných na živiny.
Kde robíme najčastejšie chyby
Dôležité je uvedomiť si, že neexistujú dobré a zlé či zdravé a nezdravé potraviny, existuje len správne a nesprávne stravovanie. K najčastejším chybám vo výžive detí v súčasnosti možno zaradiť vynechávanie niektorých jedál (najčastejšie raňajok), nepravidelnosť v stravovaní, nesprávne rozloženie stravy v priebehu dňa („silné" desiate, presúvanie energeticky výdatných jedál do popoludňajších a večerných hodín), výber nevhodných jedál v školských či iných bufetoch, nedostatočná konzumácia ovocia, zeleniny, rýb, mliečnych výrobkov a naopak, preferovanie sladkostí, cukroviniek a presladených nápojov.
Čo v strave detí nesmie chýbať
Pri zostavovaní jedálnička dieťaťa je dôležité prihliadať na špecifické požiadavky detského organizmu - dieťa nie je zdrobnenina dospelého človeka, a teda potraviny vhodné pre dospelého nie sú vždy vyhovujúce aj pre dieťa.
Aj v detskom veku platí, že tuky by mali pokryť 25 - 30 % celkovej prijatej energie (u dojčiat a batoliat je to však podstatne viac). Tuk patrí k základným živinám a detský organizmus ho v primeranom množstve nevyhnutne potrebuje. Aj u detí treba dbať na obsah matných kyselín v tuku a ich správny pomer - k zdrojom zdravých tukov patria rastlinné oleje, orechy, semená, tučné morské ryby, ale aj mlieko a mliečne výrobky (u detí nie je vhodné preferovať nízkotučné mliečne výrobky, lebo by sa mohli ochudobniť o pestrú paletu mastných kyselín a vitamíny rozpustné v tukoch). V detskom veku sú mimoriadne dôležité najmä esenciálne polynenasýtené mastné kyseliny pre ich význam pri vývoji nervovej sústavy. Vhodné je obmieňať v strave ich rozličné zdroje - repkový, slnečnicový, olivový olej, ako aj rastlinné nátierkové tuky (margaríny).
Najväčšiu časť denného energetického príjmu by mali tvoriť obilniny. Okrem komplexných sacharidov obsahujú aj veľa vitamínov (najmä skupiny B) a minerálnych látok - najviac v obalových vrstvách zŕn, preto sa kladie dôraz aj na konzumáciu celozrnných výrobkov s bohatým obsahom vlákniny.
Denne alebo takmer denne treba deťom podávať aj čerstvé mäso (striedať všetky druhy), ryby, vajíčka a strukoviny ako významné a nenahraditeľné zdroje predovšetkým plnohodnotných bielkovín, ale aj železa, vitamínov, minerálnych látok. Opäť treba zdôrazniť pravidelný dostatočný príjem mliečnych výrobkov ako bohatý a dobre využiteľný zdroj vápnika v prevencii osteoporózy v neskoršom veku. Mýtus, že mlieko zahlieňuje, je skutočne len - mýtus. Zeleninu a ovocie treba deťom podávať v piatich porciách denne, to znamená pri každom jedle počas dňa.
Dieťa by si malo od malička zvykať aj na správny pitný režim a výber vhodných nápojov - prednostne pitnú vodu, pramenité vody s nízkym obsahom minerálov, nesladené ovocné čaje a prírodné (riedené) čerstvé ovocné šťavy.
... a čo by v nej nemalo byť
Deti prirodzene preferujú sladkú chuť, preto im nie je vhodné sladkosti úplne odopierať. Nemožno im však dať priveľkú slobodu pri výbere stravy, lebo by to viedlo k jednostrannému jedálničku, dieťa by preferovalo sladké pokrmy a nové chute by odmietalo. Podľa viacerých štúdií denný príjem sladkostí uvádza až takmer 60 % detí, z čoho vyplýva nadmerný príjem sacharózy (repného cukru) - odhaduje sa na 15 - 16 % energetického príjmu, hoci prijateľné množstvo je menej ako 10 %. Preto pred cukrovinkami a zákuskami treba dať prednosť sladkému či sušenému ovociu, sladšej zelenine, kvalitnej čokoláde. Zdrojom cukru a nemalej dávky „prázdnej" energie sú aj sladené nápoje - 1,5 l sladeného nápoja dodá dieťaťu takmer tretinu dennej potreby energie.
Do detského jedálneho lístka rozhodne nepatria údeniny - párky, salámy a paštéty pre vysoký obsah skrytého tuku, soli, korenia a celého radu ďalších, pre deti nevhodných látok. Ďalším problémom je konštatovanie, že so stúpajúcim vekom detí stúpa počet detí konzumujúcich nevhodné potraviny typu „fast-food" a slané pochutiny. Ani tieto potraviny spolu s hranolčekmi, pizzou, čipsami, slanými tyčinkami a orieškami nepatria do jedálnička dieťaťa. Soľ nielen nadmerne zaťažuje obličky dieťaťa, ale návyk na výraznejšiu chuť jedla vedie potom k odmietaniu bežne upravenej stravy, napr. v školskej jedálni - deti ju často označujú ako fádnu a bez chuti.
Kľúčová úloha patrí rodine
Rodinné prostredie hrá podstatnú úlohu vo formovaní stravovacích zvyklostí dieťaťa. Spôsob výživy v rodine je však často podmienený pomerne stabilnými rodinnými tradíciami. Zakorenené stravovacie zvyklosti a výber potravín sa len ťažko menia. Väčšinu výživových chýb si dieťa fixuje už v detstve a prináša si ich do dospelosti. Rodičia by si mali nájsť čas na vytváranie správnych stravovacích návykov u svojich detí aj napriek (často) mimoriadnej zaneprázdnenosti, lebo vzťah k jedlu sa vytvára už od najútlejšieho veku a základom je napodobňovanie dospelých. Dôležité je spoločné konzumovanie jedla celej rodiny, kde možno uplatniť vlastný príklad a vysvetľovať, ktoré potraviny sú zdravé a prečo. Deti by sa nemali do jedla nútiť argumentom, že neobľúbené jedlo je zdravé, aby nevznikol pocit, že jedlá sú alebo dobré a chutné - alebo zdravé. Rovnako nie je vhodné deti odmieňať sladkosťami či nútiť ich dojesť porciu za každú cenu. Stolovanie by malo byť príjemným zážitkom, nie bojiskom. A skôr by sa mal využívať argument „jedz to čo ja" než „jedz čo ti kážem".
