Chápem, že nápad „zrušme gastrolístky“ naráža aj na odpor zamestnancov. Loby, ktorá z nich žije, alebo loby tých, čo si na ich ochrane budujú svoju dôležitosť (odborári), je silná. Náš návrh je však výhodný pre zamestnancov aj zamestnávateľov. Zamestnávatelia budú aj naďalej prispievať na stravovanie svojich zamestnancov. Akurát peniazmi, nie absurdnými gastráčmi, ktoré sú drahé, obmedzujúce a náročné na administratívu.
6 dôvodov, prečo ich zrušiť:
Vyššia sloboda a voľnosť v stravovaní
V blízkosti firmy je možno taká reštaurácia, v ktorej mi chutí, je lacnejšia, alebo má iné mnou preferované parametre, ale neberú v nej „moje lístky“. Potom je tam taká, v ktorej mi nechutí a v nej tie lístky berú. Nepriamo ma tento systém núti chodiť do tej, kde mi nechutí, a to len preto, že mi zamestnávateľ nedal príspevok v peniazoch, ale len v papierikoch s obmedzeným použitím.
Obmedzenie ľudí so špeciálnym stravovacím režimom
Máme medzi sebou mnoho ľudí, ktorí si nosia do práce stravu z domu. Či už je to zo zdravotných (celiatici, vegetariáni, ...) alebo iných dôvodov, stravné lístky im možnosť nákupu potravín komplikujú a opäť ich len nepriamo nútia nakupovať „niekde“ a nie tam, kde chcú.
Povinnosť zamestnanca kupovať si gastrolístky
Ak už má firma povinnosť dať mi príspevok na stravné formou gastrolístkov (55% z ceny jedla), prečo som nútená aj ja sa na tieto lístky skladať (45% z ceny)? Prečo mi musí firma strhávať moje zarobené peniaze a kupovať mi za ne gastrolístky? Uvítala by som, ak by som sa mohla sama rozhodnúť, akú stravu a v akom zariadení si za svoje peniaze kúpim.
Vyššie náklady pre zamestnanca
Zo stravných lístkov sa nevydáva. Neraz som svedkom, ako si ľudia „dokupujú“ pri pokladni kadejaké horalky, tatranky, žuvačky a iné, čo vôbec nemali v pláne kupovať. Ale v snahe, aby im nevydaná suma neprepadla v prospech (koho vlastne?), kupujú aj to, čo nepotrebujú. A nie je ojedinelé, že im pár centov prepadne. Koľko je to v sumáre za rok? A prečo je to takto nutné?
Gastrolístky vám môžu prepadnúť
Majú svoju obmedzenú platnosť a ak patríte medzi tých, ktorí ich nemajú kde priebežne využívať, alebo ak vám ostanú nejaké zabudnuté vo vrecku bundy, môžete sa vám stať, že keď ich s odstupom času nájdete, budú „expirované“. Váš vlastný majetok, na ktorý ste sa poskladali so svojím zamestnávateľom, vám jednoducho prepadne. Toto by sa pri príspevku formou peňazí nemohlo stať.
Vyššie náklady pre zamestnávateľa
Na to, aby zamestnávateľ poskytol finančný príspevok zamestnancovi, musí živiť sprostredkovateľskú firmu. Ak si aj odmyslím zbytočnú byrokraciu súvisiacu s vybavovaním, platením, doručovaním a inými službami, poplatky vonkoncom nie sú zanedbateľné. A čo je na tom asi najjasnejšie, presne o toto ide. Sprostredkovateľská firma. Koumáci vymysleli: dáme povinnosť zamestnávateľovi, aby dal niečo zamestnancovi. A prečo by mu to nemohol dať priamo? No predsa preto, že by na tom nikto nezarobil. A to je predsa škoda, aby sme tu mali štátom vynútenú transakciu, na ktorej niekto neparazituje.
Saldo výhod a nevýhod jednoznačne hovorí, že gastráč patrí na smetisko dejín. To by sa však v parlamente musela viesť racionálna diskusia. Lenže nevedie.
Takže dovidenia v lepších časoch, priatelia!
