Jedna z najväčších automobiliek sveta Volkswagen priznala, že do áut s naftovým motorom namontovala softvér, ktorý falšoval výsledky testovania emisií. Celý svet je pobúrený, tisíce áut produkujú viac emisií ako výrobca uvádza. A to preto, lebo „upravili“ softvér.
“Podľa dostupných opisov mal softvér v motoroch v okamihu, keď zaregistroval meranie, umelo znížiť výkon motora.“ Povedal špecialista na automobilový priemysel Martin Jesný.“
Zjednodušene povedané, motor dal cez softvér sám nohu z plynu. V praxi to znamenalo, že nasimuloval nereálne podmienky, za akých bolo realizované meranie. “Tým pádom samozrejme klesla nielen spotreba motora, ale aj množstvo emisií, ktoré produkoval,” vysvetlil Jesný.
Prúser ako Brno, vo vzduchu viac emisií, tisíce podvedených spotrebiteľov, dramatický prepad akcií Volkswagenu a v médiách palcové titulky ako „Škandál s emisiami stiahne z ciest tisíce áut“ alebo „Automobilka čelí kvôli podvodnému softvéru hromadným žalobám“ alebo „Volkswagen sa snaží zachrániť si svoju česť.“ O tom, že tento prípad nabral gigantické rozmery svedčia aj vyjadrenia nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, ktorá sa už okrem straty reputácie pre utečeneckú krízu obáva aj o značku „Made in Germany“.
Nechcem to zľahčovať a súhlasím, ak niekto zmanipuluje meranie, čím druhého uvedie do omylu, je to podvod. A vážny podvod. Ale som prekvapená, akí sme zrazu všetci prekvapení. Donedávna som bola totiž z podobných praktík prekvapená zrejme len ja.
Veď presne toto, len „v modrom“, robí Európska únia už roky. Svojou schválenou metodikou merania takzvanej normovanej spotreby áut „je dovolené“ spotrebu (tým pádom aj emisie) skresľovať, čo sa aj reálne deje. Tieto merania totiž nezohľadňujú reálnu spotrebu, slúžia viac reklamným účelom. Prebiehajú v idealizovaných podmienkach (teplota okolia, vozovka) a výrobcovia cieľavedome využívajú medzery v predpisoch. Napríklad na nižší valivý odpor obúvajú na kolesá pneumatiky s nižším odporom, ktoré navyše dofúkajú na vysoký tlak (v bežnej premávke by pritom bolo nebezpečné takto jazdiť!), demontujú všetky doplnky, aby znížili aerodynamický odpor a hmotnosť, a dokonca prelepujú škáry - nielen medzi dielcami karosérie, ale aj tie nevyhnutne funkčné - napríklad mriežku chladiča. Špeciálne trénovaní vodiči alebo roboty potom riadia testované auto na dolnom povolenom rýchlostnom limite. Po teste výrobca ešte zredukuje namerané údaje paušálne o štyri percentá.
Pri druhej časti skúšky, v takzvanej valcovej skúšobni, potom platné predpisy umožňujú až o 110 kg nižšiu hmotnosť oproti skutočnej hmotnosti vozidla. Tiež sa upravujú brzdy, odpája sa alternátor, používa sa iné, veľmi špeciálne a extra drahé mazivo, preprogamúva sa riadiaca jednotka na nižší výkon. Jednoducho takto namerané hodnoty vôbec neodzrkadľujú reálnu spotrebu vozidla, ale udávajú ju výrazne nižšiu. Rozdiely oproti skutočnosti vo výške až 30-40% nie sú ničím výnimočné (napr. merania nemeckého autobild.de).
Som presvedčená, že takýmto konaním dochádza, keď už nie priamo k podvodu, tak minimálne k zavádzanou spotrebiteľa. Všetko pod taktovkou EÚ, ktorá tieto triky (podvody?) posvätila.
Ak je teda Volkswagen so svojím softvérom škandál, čo je Európska únia svojou metodikou merania spotreby?
Už nežijeme vo svete, v ktorom platí, že „nie je zlodej ten, kto kradne, ale ten, koho chytia“. Žijeme vo svete, kde „podvodom nie je každý úmyselný podvod, ale len ten, ktorý nemá pečiatku úradníkov“.
