Naša firma sídlila v prenajatých priestoroch. Všetci mali dostatok miesta a svetla, stoličky mali správnu výšku a na chodbe bolo dosť dámskych aj pánskych toaliet. Nikde nebol nadmerný hluk, žiadne chemické výpary ani vibrácie. Pravidelne sme organizovali školenia bezpečnosti pri práci a plnili všetky možné aj nemožné bezpečnostné opatrenia. Všetko podľa noriem, predpisov a vyhlášok. Dôkazom toho bolo aj množstvo dokumentácie s pečiatkami rôznych tvarov a farieb, na ktoré by mohol byť hrdý nejeden úradník. A určite aj bol.
Aký zázrak teda mala byť tá „pézeteska"? Čo nám a našim zamestnancom prinesie?
Prvé ponuky na seba nenechali dlho čakať. Absolvovala som niekoľko stretnutí.
Nagélovaní fešáci v obleku, s kufríkom a farebnou prezentáciou zvládali svoju úlohu bravúrne. Tretia liga podomových predajcov vysávačov by sa nemusela hanbiť. Na stôl položili všeobecné omáčky o jedinečnosti a dôležitosti existencie PZS. Tiež mi vysvetlili, že nám budú musieť spraviť audit priestorov a rozdeliť ľudí do kategórií. Už pri rokovacom stole nebolo pochýb o tom, že to budú všetko len dvojky kategórie. No upokojili ma, že to bude viac-menej formalita, ktorá nás časovo nezaťaží. Ďalšia cenná informácia sa týkala vstupných, výstupných a preventívnych prehliadok, ktoré bude môcť vykonávať len špecializovaný lekár. Ale vraj máme šťastie - majú ho pre nás samozrejme k dispozícii. Ďalšie „slajdy" hovorili o rôznych balíčkoch služieb a mnohých skvelých výhodách pre zamestnávateľa. Viac ako balíčky ma zaujímalo zopár praktických otázok. Tak napríklad:
- Väčšina ľudí má svojho obvodného lekára, ku ktorému chodí roky, má k nemu dôveru. Prečo máme našich pracovníkov posielať k nejakému „pézeteskovému" lekárovi?
- Nuž, obyčajný „obvoďák" na to vraj nemá kvalifikáciu.
- Aký má zmysel vstupná a výstupná lekárska prehliadka pre dohodára, ktorý u nás odpracuje 100 hodín a takýchto dohôd môže mať u viacerých zamestnávateľov naraz niekoľko? Koľkokrát má absolvovať tieto prehliadky, keď každý zamestnávateľ má povinnosť mu ich zabezpečiť?
- Mladý muž netušil.
- Prečo výstupná prehliadka zamestnanca u jedného zamestnávateľa nemôže byť zároveň vstupnou prehliadkou, keď nastupuje zakrátko u iného zamestnávateľa? Načo posielame toho istého človeka dvakrát k dvom rôznym lekárom na lekársku prehliadku?
- Fešák s kufríkom zneistel. Radšej by hovoril o balíčkoch.
- Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť pre pracovníka vstupnú prehliadku pred jeho nástupom. Ak však pracovník nenastúpi (čo sa občas stáva), kto zaplatí sumu vynaloženú za jeho prehliadku?
- Zas žiadna odpoveď.
Začala som sa cítiť ako provokatér.
Mohla by som pokračovať, ale ani na mnohé ďalšie otázky som nedostala odpoveď. A už vôbec som sa nedozvedela, čo to prinesie našim 360-tim zamestnancom. Zato cena bola „dospelácka". Za tú „nebojte sa viac-menej formalitu" chceli takmer milión korún.
Bolo rozhodnuté. Naša spoločnosť nemusí byť vo všetkom prvá.
Keďže som sa pravidelne stretávala s množstvom personálnych riaditeľov a manažérov, bola som zvedavá na ich skúsenosti s PZS.
Boli negatívne.
Pracovná zdravotná služba bola naozaj formalita.
Audit a zaradenie pozícií do kategórií väčšinou vybavili pri kávičke a malej obchôdzke po kanceláriách. Potvrdenia od lekárov pracovníci dostávali často na chodbe alebo v čakárni lekárskych zariadení bez toho, aby ich lekár vyšetril. Boli z toho otrávení. Stálo to kopu peňazí.
Čo mal byť výsledok?
Často sme si kládli otázku, načo má mať zamestnávateľ pre práce v prvej a druhej kategórii povinnosť zabezpečovať preventívne a ochranné služby formou pracovnej zdravotnej služby. Často sú realizované formálne a hlavne - máme aj iné zákony, ktoré tieto oblasti už dávno riešia. Zákonník práce, ako aj osobitné predpisy definujú množstvo povinností zamestnávateľa vo vzťahu k ochrane a bezpečnosti zdravia.
Načo teda Pracovná zdravotná služba?
Načo pre práce v administratíve, školstve, verejnej a štátnej správe?
Načo pri pozíciách, kde pracovník neprichádza do kontaktu s rizikom? Načo ťahať z vreciek inštitúcií kopec peňazí?
To, čo znie veľmi ušľachtilo, znamenalo v praxi len trafiku pre pár vyvolených. Zopár firiem s farebnou pečiatkou dostalo štátom garantovaný biznis a na mnohé racionálne otázky nedokázali odpovedať.
Preto sme sa s kolegami poslancami Natáliou Blahovou a Jarom Sujom rozhodli pripraviť legislatívny návrh, ktorým sa povinnosti pracovnej zdravotnej služby pre prvú a druhú kategóriu rušia.
Tento návrh sa nám podarilo v parlamente schváliť minulý týždeň, 20.10.2011.
Verím, že sa nám podarilo odstrániť jedno z polien pod nohami podnikateľom, inštitúciám vo verejnej a štátnej správe, živnostníkom, zamestnancom a všetkým, ktorí túto záťaž negatívne pociťovali.
