Poďme po poriadku. Vláda na čele s Robertom Ficom po tom, čo si konečne všimla, že kauza Váhostav je problém, zvolala mimoriadnu schôdzu. Na nej sa mali riešiť aktuálne problémy tejto reštrukturalizácie, no ráno v deň zasadnutia som si našla na stole vyše 50 stranový materiál, z ktorého mi bolo jasné, že prichádza aj s návrhom na zmenu zákona, ktorý chce prijať v skrátenom legislatívnom konaní. Smolu sme mali tí, ktorí si radi preštudujú to, k čomu idú diskutovať, no to, ako som neskôr pochopila, vôbec nebolo potrebné.
Ešte ani neskončila diskusia o tom, či zákon bude prijatý v skrátenom legislatívnom konaní, už večer premiér Fico na tlačovej besede informoval, že predložený návrh sa mení a celé to bude inak. Nezabudol sa posťažovať, že opozícia neprišla so žiadnym návrhom a len ho kritizuje a že veď on to celé vyrieši a všetkých zachráni. Samozrejme nie zo svojho, nie z peňazí pána Širokého, no z peňazí nás všetkých. Inými slovami, všetci sa poskladáme na dlhy pána Širokého. No a za najdôležitejšie premiér Fico považuje odvolať Jána Figeľa z podpredsedníckej funkcie v parlamente a preto navrhol poslancom SMER-u stopnúť diskusie o Váhostave a odvolať Jána Figeľa. A keďže doporučenia pána Fica majú význam príkazov, ihneď sa tak udialo. A tak už tretí deň nevieme, ako budeme riešiť Váhostav, ale odvolávame.
Nedá mi ešte k tomu ničnerobeniu opozície, len aby sme si vysvetlili:
Pri bode programu o skrátení legislatívneho konania nie je možné prichádzať s návrhmi zákonov alebo pozmeňovákmi, čo pán Fico určite veľmi dobre vie. No ale veď čo, kto nevie, ten sa spolu s ním môže zdravo rozhorčiť.
Nie je pravda, že opozícia s ničím neprišla. Prišla a prichádzala, dokonca v čase, keď bol na riešenie čas. Za posledné tri roky sa viacerí opoziční poslanci snažia rôznymi návrhmi zákonov riešiť neplatičov, upraviť ochranu subdodávateľov, meniť zákony o verejnom obstarávaní a šliapnuť na krk schránkovým firmám. Všetky návrhy smeráci zmietli zo stola. Ani jeden jediný cez nich neprešiel. A pritom diskusia pri všetkých bola sprevádzaná upozorneniami na časovanú bombu s názvom Váhostav.
Čo je ale na celej kauze podstatnejšie, v tejto fáze to už nie je o zmene zákona. Kauza Váhostav od začiatku po koniec príšerne smrdí podvodom, čo je už niekoľko mesiacov aktívne medializované. Tento prípad je potrebné dôkladne a urýchlene vyšetriť, je potrebné spraviť opatrenia proti tomu, aby boli z tejto firmy vytunelované aktíva, ktoré tam preukazne sú. A ak sa medializované, mimoriadne vážne podozrenia na podvod preukážu, musí svoje dlhy pán Široký platiť sám. Nikto nepochybuje, že tento mimoriadne majetný pán má z čoho. Ale na to je potrebný prokurátor a vyšetrovateľ, nie zmena zákona.
