Zrušenie poplatkov znie síce super, no v novelizovanom zákone o to vôbec nejde. Niektoré poplatky sa síce rušia, no nikde sa nehovorí o maximálnych sumách tých, ktoré ostanú. Ak sa teda zrušili poplatky za niečo, nikto nezabráni lekárovi „dohnať“ želanú sumu poplatkov na zvýšení tých „povolených“. Problémov tejto novely je viac, no najviac kritizované je zrušenie prednostných vyšetrení za poplatok.
O tom, koho všetkého to postihne, sa už popísalo mnoho. Nejde len o pracujúcich, ktorí si nemôžu dovoliť poldňové výlety k lekárovi alebo tých, pre ktorých je čas cennejší ako "páreurový poplatok". Ide aj o mamičky s malými deťmi, o imobilných pacientov, pacientov s ťažkými diagnózami, deti sprevádzajúce svojich starých rodičov, ... jednoducho o tých, ktorí dlhé čakanie „neustoja“. Nie pre nedostatok trpezlivosti, ale z objektívnych a hlavne zdravotných dôvodov.
Predkladateľ, minister Čislák, v tom však nevidí žiadny problém. Na zdravotníckom výbore aj v pléne sa vyjadril, že k žiadnemu čakaniu v čakárňach nemusí dôjsť, pretože časový manažment a manažment pacienta nie je jadrová fyzika, lekári a sestričky ho zvládnu, a ak pacient vlastní mobilný telefón, tak nemôže byť nikde problém objednávať sa bez čakania. Ešte dodal, že ako lekár o tom niečo vie. Predseda zdravotníckeho výboru Richard Raši zas dodal, že je to o ochote lekárov.
No super. Ja ako pacient o tom viem niečo úplne iné a ako pacient by som sa cítila komfortnejšie, keby som nemusela čakať hodiny na vyšetrenie alebo dúfať v ochotu lekára „manažovať pacienta“. Možnosť riadne si „kúpiť službu“, normálne, transparentne, za cenníkovú cenu, mi ako pacientovi dáva vyšší komfort ako čakať na niekoho možnú, nie garantovanú ochotu. A som zvedavá, ako budú po novom pacienti motivovať lekárov, aby boli ochotní. Správna motivácia vie robiť s ochotou doslova divy. Škoda len, že po novom to nepôjde cez kasu, cez systém a nie do zdravotníctva.
Nedá mi ešte neuviesť pár argumentačných skvostov, ktorými boli diskusie o tejto novele sprevádzané.
Igor Chamilla z občianskeho združenia Kardioklub SK si myslí, že lekár nemá právo vyberať poplatky, pretože sa mu na štúdium poskladali daňoví poplatníci: „Keď lekár zaplatí štátu za štúdium, tak potom nech poplatky vyberá,“
Minulý týždeň robil mojej kamarátke jeden architekt návrh interiéru ... a ja rozmýšľam, či je správne, že mu zaplatila. Nie je to nehorázne? Veď študoval aj za jej dane!
Hovorkyňa ministerstva zdravotníctva zrušenie týchto poplatkov obhajuje slovami: „My sme sa stretávali s tým, že pacienti, ktorí si mohli dovoliť zaplatiť prednostné ošetrenie, boli uprednostňovaní pred tými, ktorí si toto zaplatiť nemohli, lebo na to nemali dostatok finančných prostriedkov,“
Nakoľko sa nejedná o urgentné, život zachraňujúce ošetrenia, tak čo je na tom zlé? Aj v čistiarni alebo pri vybavovaní pasu je možné priplatiť si uprednostnenie resp. zrýchlený termín. A navyše, možno práve vďaka poplatkom, ktoré jedni zaplatia, majú aj tí druhí na WC u lekára toaletný papier.
Podobných skvostov bolo viac, no žiadny nezodpovedal moju otázku. Kde je logika v tom, ak na jednej strane existuje dopyt (pacienti chcú službu, sú ochotní za ňu zaplatiť) a existuje ponuka (lekári chcú poskytovať prednostné vyšetrenia za poplatok, ktorý im kompenzuje zvýšenú administratívu a pomôže financovať prevádzku), tak príde „štát“, ktorý dvom subjektom, dobrovoľne realizujúcim transakciu, zabráni. Nevidím tu logiku.
Ak v niečom neviem nájsť logiku, hľadám ju inde. A možno aj v tomto prípade je logika úplne inde.
Možno je celý tento cirkus okrem predvolebného marketingu snahou presunúť platiacich pacientov do veľkých súkromných zariadení, ktoré majú systém platieb zorganizovaný tak, že ich to nepostihne. Alebo je tu snáď snaha presunúť tieto platby do súkromných poisťovní? Ak si totiž dnes pacient nemôže akýsi nadštandard zaplatiť u lekára, vytvorí sa tým priestor pre poisťovne, kde sa to bude dať pripoistiť.
Otázky ostávajú dve. Ako sa v tomto režime celkovo znížia (?) platby pacientov za zdravotnú starostlivosť (lebo to bolo vraj cieľom)? A druhá je, komu to prospeje?