V sobotu, v poslednom príspevku na sociálnej sieti Facebook, Maynardová napísala: "Dnes je deň, keď som sa rozhodla zomrieť - dôstojne, tvárou v tvár svojej smrteľnej chorobe, hroznej rakovine mozgu, ktorá mi toho toľko vzala..., ale mohla oveľa viac".
Áno, mohla oveľa viac. Sú prípady, kedy sa z ľudí v poslednom štádiu nevyliečiteľnej choroby stávajú trosky odkázané na iných, neschopné prijímať, vylučovať a často ani dýchať. Popri neznesiteľných bolestiach a čakaní na smrť sú konfrontovaní ľútostivými pohľadmi svojich blízkych, ktorí sa bezmocne tomu všetkému prizerajú. Nie sú ojedinelé prípady, kedy takíto pacienti, ak ešte vládzu, páchajú samovraždy. Prečo? Pretože naša legislatíva neumožňuje rozhodnúť sa inak. Neumožňuje eutanáziu, nedáva šancu nevyliečiteľne chorým vybrať si dôstojnú smrť.
Táto mladá žena mala šťastie v nešťastí. Bola blízko dostupných možností, ako si nenechať zobrať „oveľa viac“. Nik asi nepochybuje, aké ťažké to bolo rozhodnutie. Nik nepochybuje, aká to bola pre ňu a celú jej rodinu tragédia. A zrejme sa zhodneme aj na tom, že počas posledných mesiacov života ju beznádej a strach dobiehali na každom kroku. No prognózy boli neľútostné a ona mala možnosť o sebe rozhodnúť.
"Neexistuje nijaká liečba, ktorá by zachránila môj život. Odporúčaná liečba by len zničila tú časť života, ktorá mi ešte zostáva... Možnosť vybrať si dôstojný koniec je menej desivá," vysvetlila.
Dodala pritom, že v jej "tele nie je jediná samovražedná bunka, žiadna, ktorá by chcela zomrieť," uviedla pre časopis People. "Chcem žiť. Priala by som si, aby na moju chorobu existoval liek, ale žiadny nie je," vysvetlila.
Aj keď medicína neustále napreduje, vždy budú existovať prípady, kedy nebude pacientovi pomoci. Vždy budú situácie, kedy by mali mať ľudia možnosť o sebe rozhodnúť, hoc v hraničnej otázke. V otázke dôstojnej smrti. Svojej vlastnej.
Aj preto sa téme eutanázie venujem, aj preto chcem, aby sa o nej začalo diskutovať a aj preto sme v SaS dali verejnú výzvu kontaktovať ma s názormi, príbehmi a postrehmi (e-mail: diskusia@eutanazia.sk). Týchto chodí mnoho a budú, verím, prichádzať ďalšie.
Na jar pripravujeme konferenciu, kde bude priestor mnohé si vydiskutovať a ja verím, že pre nás prestane byť táto téma tabu. Zároveň verím, že aj ľudia na Slovensku budú mať raz možnosť, ako táto mladá žena, rozhodnúť o dôstojnom ukončení svojho trápenia, ak sa ich dobehne nevyliečiteľná choroba.
