
Príbeh je vyrozprávaný synom Martina Grabovca – “človeka, ktorého sformovali cesty”. Osoba Martina Grabovca sa ako šál ťahá celým príbehom, no v prvom diele knižky len málo zasahuje do deja. Martin Grabovac je najskôr len poslucháčom príbehu o výnimočnej žene – Niži. V druhom diele sa sám Martin stáva ústrednou postavou a prežíva príbeh plný otáznikov, pokušenia, hriechu i výčitiek svedomia.
Dielo je preplnené fantazijnými obrazmi a ťahá čitateľa, aby sa doň ponoril, sám nechápajúc a spytujúc sa, kde začína realita a končí sen. Autor sa zahral s čitateľovým vnímaním a to, čo sa zdalo byť cnostným a čestným sa razom mení na zlé, čierne a špinavé. Vykresľuje prefíkanosť ženy, jej múdrosť, dar podrezaného jazyka, ale aj faloš, pretvárku. Osudová žena – Niža, svojou krásou a múdrosťou prevyšuje ženy naokolo. Pre jej povýšenectvo a pýchu však nie je veľmi obľúbená. Akési zlo, ktoré je zakorenené v tejto postave Aralicovho diela, vníma čitateľ už od začiatku, sám nevediac prečo. Niže je najskôr predstavená ako žena, ktorá vo svojom živote urobila jednu chybu, ktorú chce dodržiavaním daného sľubu napraviť. Čitateľovi sa môže zdať, že robí všetko pre to, aby nestratila zo svojej cnosti, že je tou najláskavejšou a najlepšou ženou pre dobráka Andjelka Plavšu. Autor ešte aj menom tejto nešťastnej postavy dáva na známosť jeho milotu a dobrotu – Andjelko. Príbeh sa zamotáva a čitateľ sa prebúdza zo sna a odhaľuje nemilé skutočnosti.
Do deja ako na koni pricvála Martin Grabovac s cieľom splniť dôležitú úlohu – priateľskú službu. Sám však zradí. Tu sa nám po prvý krát ozrejmuje aspoň časť názvu – šál. Šál sa stáva dôležitým symbolom aj v nasledujúcich udalostiach opísaných v knihe. A konečne sa dozvedáme aj kto je “Asmodeus”.
Takto plní poznania sa prehrýzame až k záveru, ktorý nie je vôbec rozprávkový.
Napriek všetkým tajomným a rozprávkovým obrazom, ktoré Aralica použil na vykúzlenie očarujúceho príbehu, koniec ponechal šedivým. Kde zlé ľudské vlastnosti ostanú zlými.
Stále nám však ostáva veriť, že zlé bude potrestané. Pretože : “Božie mlyny melú pomaly, ale isto.”