Noc mestom blúdi,
plná snov a tajomstiev.
Len mesiac dnes svieti zas.
A svetielka hviezd sú v tme
hrozne ďaleké,
majú len slabý jas.
Deň rušný vystriedala tmavá noc,
ty doma sladko spíš.
To len ja bdiem a prosím o pomoc
pero a papier. Tak píš!
Noc prestrela krídla tie najtmavšie,
do tmy mi svieca svieť.
Každý už sníva si tie sny najsladšie,
len mne je súdené bdieť.
Netopier svojimi krídlami zamával,
má dnes svoj smútočný let.
A krkavec kdesi v diaľke zakrákal,
odletel viac ho niet.
Noc čarovnou hmlou plnou krás a rozprávok,
rozpráva príbeh čias.
Ja dnes v noci isto vyvolená som,
spomedzi ľudských más.
Hviezda sa z kabáta noci odtrhla,
padá sem . Ku mne snáď.
Ja len dúfam a veriť neprestávam,
že mne patrí ten jej jas.
Svieca mi zhasla, tma hrozná nastala,
nožom ju krájať smiem.
Ďalšiu sviecu však ihneď vyberám,
totižto bdieť ja chcem.
Ráno ustatá hádam len vstanem,
nohy jak z olova.
Márne sa zviecham, vždy nazad spadnem.
Drží ma okova.
Okova noci, tých snov a tajomstiev,
vždy jedno odhalím.
No noc ich stráži pred zlými ľuďmi,
medzi tých nepatrím.
