Tma v nás

Mrak zakryl slnko,
tieň padol na zem,
no ešte chodím, dýcham,
ešte žiť vládzem.

Bez slnka je ťažko,
no človek si zvykne,
tma celého pohltí ťa,
nik jej neunikne.

Potom slnka lúč jediný,
tak bolí, páli v očiach,
že sa zľakneš, ujdeš
a krásne časy skončia.

Navyknutý na tmu,
slnko ťažko prijmeš,
a keď v srdci máš ju,
aj na zlé si zvykneš.