Život už kráti jeho niť,
a on nestihol ani žiť.
Bojoval s osudom celé dni, roky...
neurobil však žiadne pokroky.
Prehrával čestne,
veď hrdo bojoval.
A tak dlho,
až za tým časom banoval.
Krátila sa mu pozemská púť,
a on sa nemal za čím obhliadnuť.
Celý život bojoval a márne,
bojoval dni párne aj nepárne.
Snažil sa zmeniť osud neprajný,
ostal sám, smutný, celkom bezradný.
Darmo sa teraz sám seba pýta,
na čo to bolo?Na čo tá pýcha?
Bojoval človek do konca života,
obetoval život a márna robota.
Nič si nepomohol, osud neoklamal.
Zomrel veľmi smutný, že sám seba sklamal.