
Ponad dúhu sa dívam na svet,
ponad všetky mraky.
Vidím svet tak, ako ty nie.
Tak ako len vtáky.
Vidím všetko a predsa nič nevidím.
Hlavu plnú zmätkov mám,
vôbec sa nedivím.
Vidím všetko, no podstatné mi je ukryté.
Nevidím žiadne city , čo sú v hĺbke duše skryté.
Vidím celkom všetko, len nevidím, čo cítiš.
nevidím cez tvoje oči,
ako ma vlastne vidíš.
Vidím každú tvoju vrásku,
no nevidím ich príčinu.
Vidím každý jeden úsmev, no nie to, či nemyslíš na inú.
Ponad dúhu sa dívam
do tvojich očí.
Ponad všetky mraky,
slnko v nich zočím.
Ponad dúhu sa dívam,
ponad biele oblaky.
Tak povedz mi, si taký...
... alebo onaký?