Zabúdanie

Pozerala k oblakom,
či nenájdem kúsok tepla.
Slnko bolo pod mrakom,
keď teba som znovu stretla.

Možno, že len zázrakom
žijem , dýcham bezvýznamne.
Ty si bol svetlom môjho dňa
v temnotách sa strácam na dne.

Nikomu to nehovor,
no už nejestvuje pýcha.
Je na svete taký tvor,
čo bez teba ťažko dýcha.

Skúšala som zabudnúť,
lebo pre mňa ty vraj nie si.
Zabúdanie bolí však,
až mi dusí dušu kdesi.

Zabúdanie bolí však,
pichá vnútri ostrím noža.
Bolí rýchlo zabúdať,
ako popálená koža.