Pamätáš ešte ako sme sa po prvý krát stretli? Určite sa pamätáš. Utekala som domov po daždi a bez dáždnika. No a zjavil si sa ty. Občas sa to tak stáva. Šťastná náhoda. Ako na filmovom plátne.
A zrazu sa tí dvaja majú radi, schádzajú sa, ľúbia sa...Veď koniec koncov ani u nás to nebolo iné. A tak si mal ty mňa a ja teba. Teba. Liek na zlomené srdce. Po toľkých pokusoch ľúbiť som sa už takmer vzdala nádeje. A zrazu zahalený jarným dažďom si prišiel ty. Odhodlaný rozjasniť moje studené zimné dni plné bolesti. Vlastne ani neviem ako sa to stalo, ale začala som ťa brať ako súčasť môjho života. Bol si stále tu. Stále len pre mňa.
Prišiel si vždy, keď mi bolo najhoršie, vždy, keď som potrebovala vyplakať sa komusi na pleci. Bol si môj celý môj.
A ty? Musíš ma mať veľmi rád. Nie, neprerušuj ma. Musíš ma mať rád. Lebo len láska ti mohla natoľko zaslepiť oči. Aby si ma tak ľúbil. Tak veľmi ľúbil. Tak bezhlavo. Tak to nedokáže hocikto. Ty, vieš sa obetovať. Pre hocikoho, pre hocičo. Pre mňa. Len obeťou sa dá nazvať tá láska. Láska, ktorá dávala všetko - celý svet a nebrala si vôbec nič. Iste to bolo veľmi ťažké. A ja ťa obdivujem. Viem, nehovor...Neprerušuj ma. Ak som raz začala, ...musím, musím to dokončiť. Všetko bolo také ideálne. A mohlo by to tak aj ostať. Ale...všetko sa skončí touto chvíľou. Mojou spoveďou. Spoveďou pre teba.
Je ťažké povedať ti to po toľkých dňoch, týždňoch, mesiacoch...Po toľkých chvíľach strávených v tvojom náručí. Povedať ti, že...ťa neľúbim. Nie. Neľúbim ťa. Ba čo viac, vedela som to už dávno, ale dúfala som...Verila som, že sa to raz zmení. Že prevrátim list a všetko bude v poriadku. Také, aké to má byť. Tá pravá láska. Ten pravý muž.
A túto chvíľu už odkladám pridlho. A viem, že to nie je ľahké. Ani pre teba, ale ver mi, ani pre mňa. Ty možno trpíš ešte viac. Veď celý ten čas si žil v klamstve, vo viere...a teraz toto.“
Zrazu spoveď prerušil známy zvuk zvončeka. Pomalým pohybom si prebehla roztrasenými prstami po nezbedných kučerách, usmiala sa na seba do zrkadla a bežala otvoriť.
Vo dverách stál on a ona, prijímajúc ďalšiu kyticu bledožltých ruží, vlepila mu bozk na líce.
