Dnes sa chcem prihovoriť vám, naši drahí rodičia, starí rodičia, tety a ujovia.
Snažím sa rozumieť tomu, prečo ste sa rozhodli dať hlas dnešnej vláde. Sľubovala pokoj, trináste dôchodky, mier.
Vy ste s vašimi skúsenosťami usúdili, že je dôležité, aby zavládol pokoj a to, že sa vláda o vás postará bol len príjemný bonus.
Trinásty dôchodok v sume 600 €, keď mnohí z vás ani nemajú taký dôchodok, je slušné prilepšenie. Môžete (a mnohí ste tak aj urobili) prispieť svojim deťom a vnúčatkám na vianočné darčeky a tešiť sa tak z tých úprimných úsmevov na detských tváričkách.
To, že nám hrozila vojna, ste uverili, pretože ste sa zľakli, že nás vtedajšia vláda ťahala niekam do neznáma, bližšie k vojnou zmietaným krajinám. Vaši politici vám tvrdili, že vaši synovia budú musieť bojovať v cudzej krajine a možno prídu o život. Kto by toto chcel...
Videli ste a stále vidíte tie hádky, ako opozícia obviňuje koalíciu zo zverstiev, z korupcie, podvodov. Ale vy ste pritom toto už zažili a nič sa nestalo. "No bóže! Veď vždy to tak bolo!"
Veď ste celý život žili podľa hesla: "Kto nekradne v práci, okráda svoju rodinu".
No a liberáli? Z každej strany počúvate, ako chcú len 72 pohlaví, akí sú skazení, dokonca aj farárko vám sem-tam povie, že to je ťažký hriech. A zase len zasejú ten strach, keď sa musíte báť o svoje deti, svojich milovaných.
Tí zdatnejší otvoríte sociálne siete a vidíte, aký je svet skazený. Ako nejaká žena tancuje polonahá v divadle, ako niekde vtláčajú vašim vnúčatám ideológiu o nebinárnom bizónovi.Ako sa chlapi maľujú a pretŕčajú sa niekde po uliciach...hnus...
Chcem Vás však poprosiť o jedno. Porozmýšľajte, ako chcete dožiť tento život. Či sami, bez vašich detí, pretože mnohí odídu niekam za hranice tejto krajiny. Vaše vnúčatá nás prosia, aby sme sa zbalili a išli preč z tejto krajiny, kde sa necítia bezpečne. Nie kvôli bizónovi, ale kvôli nenávisti, ktorá sa tu šíri ako mor.
Nenávidíte LGBTI+, hoci mnohí nepoznáte ani jedného. Že vraj provokujú. Ale nemajú oni nárok na slušný život? Aj oni pracujú v tejto krajine, aj oni sa skladajú na ten váš trinásty dôchodok. Peniaze, ktoré ste vy odviedli tomuto štátu, sú dávno fuč.
Nejakí nenažranci okradli tento štát a užívajú si miliónové majetky. Majú autá za desaťtisíce eur, vily za milióny. Vy sami viete, že z poctivej práce takýto majetok nezískate. Ani z platu poslanca alebo ministra. Nenávidíte pokrok, pretože je to niečo nepoznané, z čoho ide strach.
Chápem. Aj ja mám strach.
Ale nie je lepšie spoznať tie hrozby predtým, ako ich začneme nenávidieť?
Raz Donna zo seriálu Beverly Hills povedala svojim rodičom: „Namiesto postavenia plotu okolo bazéna, nebolo by lepšie naučiť naše deti plávať?“
Čo keby ste namiesto strachu a bolesti skúsili trochu dôverovať nám, vašim deťom?
Prosím vás, skúste nás počúvať, overte si informácie, ktoré do vás tlačí tá istá suseda, ktorá vám pred 20 rokmi tvrdila, že z vášho syna bude kriminálnik, keď ho videla s cigaretou v ruke.
Alebo informácie, ktoré tvrdí niekto, kto spochybňuje holokaust. Vy dobre viete, že to nie je pravda. A viete aj to, že ak vás niekto oklame raz, urobí to opakovane. Vy mnohí ste nás učili, že sa máme postaviť za pravdu.
Vidíte, že sa snažíme, mnohí vychovávame vaše vnúčatá a spoločne sa tešíme z ich úspechov. Vidíte, že chceme pre nich len to najlepšie . Presne tak, ako ste to chceli vy pre nás, keď sme so strachom nastupovali na stredné školy.
Skúste zabudnúť na strach a venujte sa svojim koníčkom, vnúčatám, alebo len tak, oddychujte, choďte na prechádzku, zavolajte si s kamošmi a poklebeťte o kĺbovej výžive a vitamínoch, ktoré potrebujete. Alebo študujte, cvičte, cestujte, čítajte, len prosím, neverte všetkému, čo na internete čítate.
A dovoľte nám bojovať za našu krajinu, pre naše deti, dovoľte nám dokázať našim deťom, že táto krajina stojí za to, aby sme ju chránili pred zlodejmi a reálnymi kriminálnikmi, ktorí si prijatím divných zákonov zrušili tresty.
Dovoľte nám bojovať aj za vás, aby sa nám tu dobre žilo.
Aby ste si nemuseli do nemocnice nosiť toaletný papier a aby vás operoval lekár, ktorý nemá za sebou 30 hodín služby.
Aby sme mohli byť s našimi deťmi v nemocnici, aby ženám politici nenadávali do súk.
Aby sme boli súčasťou modernej Európy, kde naše deti môžu študovať, pracovať a žať úspechy, ktoré im tak veľmi zo srdca prajeme. Tak ako vy ste priali nám.
My vieme, že ste na nás hrdí, aj keď nám to nehovoríte.
A veríme, že vy viete, že vás máme radi a chceme aj pre vás to najlepšie. Ak bude nám dobre, bude aj vám.
Ak my zostaneme v tejto krajine, vy budete pri nás. A spolu budeme sledovať , ako naša Zuzka študuje v Španielsku medzinárodné právo , Jakub hľadá liek proti chorobám a nie je za to nenávidený, Ferko si našiel priateľa a nikto mu nenadáva, že je úchyl.
Svet bude opäť, ako má byť. Plný rešpektu, lásky a tolerancie.
Ale s nulovou toleranciou klamstiev, podvodov a krádeží.
