Neviem či je v mojom veku adekvátne hovoriť kedysi , keď kedysi som ešte neexistovala ale predsa to použijem a možno mi dáte niektorí za pravdu. Teda tvrdím to na základe toho,že porovnávajúc vzťahy dnes a v minulosti, je tam obrovská časová ( myslím tým dĺžku vzťahu) rozdielnosť. Keď si tak vezmem napríklad moja starká uzavrela dve manželstvá a každé z nich trvalo niekoľko desaťročí. Nebudem používať len príklad mojej starkej ale určite aj vaše dúfam,že aj mamky sú a boli vo vzťahu,ktorý trval pre nás celú večnosť.
Dnes je to úplne inak. Ľudia sa rozchádzajú a vymieňajú partnerov oveľa častejšie akoby možno aj oni sami chceli. Tým samozrejme nehovorím, že máme ostať s tým jediným, ktorého máme a navždy , ak tam samozrejme nie sú komplikácie. Tak a presne o tom hovorím , komplikácie. Akonáhle sa vo vzťahu nejaké objavia, prinajlepšom jeden z partnerov chce zo vzťahu vycúvať alebo hľadá iné východiská, ktoré buď priberajú do vzťahu tretiu osobu alebo iné odreagovania. Jedným z ničiteľom vzťahov môžeme nazvať aj sociálne siete, kde sa všetci uberáme pri náznaku konfliktu, za ktorý samozrejme môže len tá druhá strana. Len málo z nás je naozaj schopných priznať si chybu a napraviť ju. Predstavte si,že v minulosti ľudia nemali ako utiecť zo situácie, ktorej museli čeliť. Nezavolali kamarátovi ,kamarátke. Neriešili problémy na internete, pretože žiadny nebol. Konflikt vo vzťahu sa musel riešiť a to ničím iným, ako teraz postrádanou komunikáciou, pretože tá tvorí vzťah samotný. Je ľahšie utiecť a tváriť sa, že sa nás to netýka a presne toto je dôvod prečo vzťahy dnes trvajú tak krátky čas. Myslím,že to je jeden z príkladov, prečo naše minulé generácie vydržali spolu niekoľko desaťročí. Nehovorím, že nemali na výber, pretože doba kybernetiky bola v nedohľadne. Ale hľadali riešenia a nie predvoľbu najlepšej kamarátky,ktorá do vzťahu vidí viac ako obaja zúčastnení alebo niekoho prihláseného na facebooku. Keď sa pozrieme ešte hlbšie do minulosti , ľudia nemali žiadne televízory , jediné čo im ostávalo bola komunikácia v rodine. Bavili sa so svojimi deťmi a medzi sebou navzájom, Teraz hľadíme do mobilov a stávame sa ich otrokmi. Neostáva nám čas na rozhovory a prechádzky ,pretože niečo ´´podstatné´´ sledujeme na mobiloch ,ktoré nosíme pri sebe 24/7. Hovorím v množnom čísle,pretože aj ja sa občas prichytím ako pozerám do telefónu a potom si vlastne uvedomím,že sledujem niečo, čo ani nie je podstatné a venujem tomu čas.
Chcem tým len povedať, že tak ako moderná doba a jej vymoženosti spája ľudí, tak tak ich aj rozdeľuje. Či už je to tak alebo onak asi to môžeme zvaliť na dobu , v ktorej žijeme. Alebo aj nie....
