Včera sme boli navštíviť kamarátkinu maminu na novorodeneckom oddelení . Narodil sa jej krásny synček. A okrem neho tam boli ešte iné mamičky, ktoré boli pár dní po pôrode. Neviem či ste si to dakedy všimli , mám namysli tých, ktorí boli v kontakte so ženami po pôrode. No píšem to pretože, asi si málokto uvedomuje aké sú ženy silné a pritom tie najcitlivejšie bytosti a predovšetkým matky. Viete si predstaviť ako sa asi cíti žena po pôrode , či vládze a či vôbec je pripravená na všetko. Ved pôrod je v podstate obrovský zásah do psychiky ženy.
Všetky nie sú hrdinky alebo sa tak aspoň netvária a nikto sa ich neopýta či vládzu alebo či nie sú unavené. Žena dostala akúsi úlohu od matky prírody a je samozrejmosťou ju napĺňať. Variť, upratovať, starať sa, prať a kopec iných dakedy tak únavných činností, ktoré sú ale samozrejmosťou,že žena je povinná ich urobiť.
Nechcem , aby to znelo ako feministické hnutie alebo vyplakávanie nad tým , aké je to byť ženou. Ide v podstate o to,že väčšina žien nedostáva žiadne uznanie zato, že sú matky , sestry, dcéry.. Často krát zabúdajú nato,že sú ženami a aj ony si zaslúžia mať svoj pokoj, jednoducho nejaké miesto,kde môže byť sami so sebou.
Všetky matky obdivujem, či už zvládajú starostlivosť ukážkovo alebo sú tam nejaké nedokonalosti ( všade sú nedokonalosti). Ale ešte väčší obdiv majú slobodné matky, ktoré sú často krát posudzované a čudovali by ste sa ale aj ženským pohlavím. Je neuveriteľne ľahké súdiť situáciu a stav, o ktorom viete máločo ale samozrejme vy viete lepšie ako matka samotná. Inak myslím si, že väčšinou ich odcudzujú ženy, ktoré žijú v dlhoročných vzťahoch a samé sa boja odísť alebo potom tu máme skupinu preafektovaných ružových mamičiek, ružových pretože deti sú rozdelené na ružové a modré čiže chlapec a dievča ...
Myslím,že každý by mal v prvom rade dávať pozor na svoj život. Verte, že všetci sa starajú o ten svoj tak ako najlepšie v danú chvíľu vedia.
Inak sú ženy matky všetkých matiek.
