Nedá mi nespomenúť,čo ma každé ráno v týchto jesenných zahmlených ránach odpúta od pozornosti šoférovania...
ZAČIATOK RÁNA:
Odchádzam z domu, moja bežná a doslova rutinná záležitosť je, že robím skúšku teploty vzduchu.
To znamená,že akonáhle moja v celku nie malá noha prekročí prah vchodových dvier,urobím si meteo skúšku.
Samozrejme nechcem vôbec znevažovať prínosy našich meteorológov a už vôbec nie kapacitu ako je pán Iľko. Jeho predpovede si nesmierne vážim a na dovolenku som sa balila podľa presných inštruktáží, ktoré rozprával vo vášnivom monológu na mojom obľúbenom okruhu Slovensko..
No takže,trošku som odbočila z cesty,čiže meteo skúška spočíva v tom ako sa silno sfarbí vzduch,keď si dýchnete.Určite to urobil už každý z nás.Dýchol si a čakal čo sa spraví pred ním. Ak je trošku zimšie vyletí biely Aladin.
Strašne sa mi to páči a na základe toho viem,či som sa slabo obliekla a vzápätí mi na um príde, že si budem musieť v práci opäť uvariť urologický čaj.No viete, môj mechúr má už čo to za sebou.Horšie je,že raňajší dych býva vždy niečim výnimočný a to dýchnutie môže spôsobiť následne aj vážnejšie komplikácie s rovnováhou, ale to tu nechcem ďalej špecifikovať.
A tak zase odchádzam po tej istej trase do práce,asi 25 minutovej,ale tento krát idem opatrnejšie,samozrejme aj kvôli strakám,pretože ich nechcem vyrušovať pri raňajkách,lebo už tuším,že si znovu budú pochutnávať na nejakom škrečkovi či myške,ktorí neustriehli svoj nočný prechod cez cestu.
Znížim rýchlosť a už ich vidím,zababušení v prešívaných bundách aby sa vyhli rannému mrazíku,červenolíci so zažltnutými prstami,nie od nikotínu.. a ostražitými pohľadmi smerujúcimi smerom dole na trávu..
Orechári...sú opäť tu a to značí,že rok ubehol.Zásobujú sa ako veveričky pred zimou,s vrecami, s nerecyklovateľnými taškami z roku 1976 a zbierajú..nôžkami odstrkujú lístky,silnejšie zohnutie im robí v tvárach menší problém ale keď naďabia na unikátny úlovok,neváhajú a prehýbajú sa tak svižne a ľahko ako baletky.Takto tancujú každé ráno a vždy majú iné miesto a inú choreografiu.Nevadí im,že orechy nemusia byť vôbec dobré a že majú na sebe určitú dávku výživného olova,ktoré pleti dodáva zvláštny šedivý zamat. Sú v tom...prišla orechová sezóna a tak ich v tej rýchlosti rátam.
Cesta sa mi zdá príjemnejšia,že tak skoro nevstávam len ja ale aj tieto osôbky,ktoré sa mi vidia ako malí šikovní škriatkovia čo musia urýchlene pozbierať hviezdy,ktoré cez noc popadali na zem,pretože im bola zima a mesiac sa na to vykašľal.
A tak sa teším v tieto rána o čosi viac,pretože si aspoň potvrdzujem,že v tých milých orechároch je určitá dávka nostalgie a teší ma pocit,že aj tak možno z /ne/použiteľných orechov si doma upečú chutný a voňavý koláč s jesennými ránami a vôňou hmly.
Týmto chcem pozdraviť a vzdať poklonu aj všetkých tým,ktorým nešlo zmyť tú žltú farbu z prstov ani so Solvenou.../mycí prostriedok/a boli upodozrievaní okolím z chronického fajčenia
