Sedím na vyhriatych kamienkoch od slnka,nohy zabáram do toho vášnivého a nikdy neopozeraného siedmeho divu sveta,to čo je tak neuveriteľne mocné,silné,to, čo prináša hudbu aj tým čo nepočujú, to čo prináša pocit uvoľnenia aj tým,čo si už myslia,že sú na pokraji síl,to čo rozosmeje detské oči,to, čo otvorí svoje brány zvedavým a túžiacim spoznať nové...do MORA.
Je to neuveriteľná symfónia pôvabu, nežnosti a sily.Vnímam silný príliv vĺn a cítim ako sa mi soľ ukladá do každého kúsku môjho tela.Na rozpenených vlnách poskakujú v neskutočných rytmoch víly a čakajú,kedy zlákajú osamelých námorníkov,ktorí zablúdia do ich duší.
Zavriem oči a počujem už len vzduch a spev cikád, ktoré sa usadili na stromoch ako na koncerte toho najlepšieho dirigenta.
A začína sa to,najprv jemné doladenie a potom silná taktovka odštartuje ich rytmus,je v tom hudba.
Verím, že ma zobudia aj zajtra,pozajtra aj v ďaľšie dni.Že sa budem ponáhlať a tešiť a ďakovať,že ich môžem znovu počuť.
Prečo?
Pretože sa hovorí,keď začnú cikády spievať,more je ich dirigentom.A preto sa vždy cikády uchýlia na tých najlepších miestach pri mori aby si zaistili vstupenku na dokonalú estrádu tónov.Budem sa vždy vracať k moru a budem neustále rada načúvať zvukom,ktoré sú tak neopakovateľné a ktoré mi znovu ukážu čistú krásu...
