
Cesta v očakávaní objaviteľského víkendu ubiehala rýchlo. Pribúdali kopce a romantické údolia. Dorazili sme na začiatok dedinky a prvým prekvapením bola veľká drevená čínska brána ozdobená vejúcimi farebnými vlajočkami, kde sa vyberalo vstupné ako do múzea. Cestou nás predbehlo 5 čiernych áut vládnej delegácie a zjavne mali záujem o podobné zážitky za akými sme sa aj my hnali. Bolo jasné, že toto naozaj nie je len taká obyčajná dedinka a naše dobrodružstvo pravdepodobne nebude také divoké, ako sme očakávali. Padol návrh pozrieť sa najskôr niekam za dedinu, keď tak túžime po troške voľnosti a bol samozrejme prijatý aj bez hlasovania. Prešli sme ešte pár kilometrov a ocitli sme sa v inej, trochu menšej a zapadlejšej dedinke Bai Vu Tai, kde takisto pri vstupe už posedávali miestni obyvatelia – bola to starostka, ktorá nám vysvetlila, že sa snažia inšpirovať slávou susedstva a tiež by sa tu našlo niečo na pozretie.

Ich dedina bola takmer z polovice opustená, vraj kvôli nedostatku vody. Mnohé z kamenných domčekov boli neobývané a pusté, mohli sme sa prehrabávať v zvyškoch kamenných detailov, ale niektorým z nich sa práve v tejto dobe dostáva opätovnej pozornosti a je možné, že sa čoskoro dostanú do rúk nových majiteľov, veď časy sa menia.
Túlali sme sa svažitými cestičkami, očaril nás spev dedinčanov v miestnej spoločenskej hale a podarilo sa nám dokonca nahliadnuť do vnútra jedného z domov. Jesennú temnú farebnosť suchých kopcov navôkol oslňovala zlatistá kukurica uskladňovaná na dvoroch v úhľadných kôpkach. So zatajeným dychom sme vstúpili do útulnej a jednoduchej izbietky. Najnezvyčajnejšie na mňa pôsobil strop olepený stránkami starých novín a kníh a táto utilitárna dekorácia plynule prešla nielen na steny, ale ešte aj okná boli takto prekryté namiesto zasklenia. Pohľad skĺzol na farebné plagáty politikov aj nežných krások a sošky Maa už sme brali ako samozrejmosť, veď sme sa nachádzali v príbytku samotného predsedu dedinskej straníckej organizácie.




Po tomto zastavení sme boli už pomaly aj spokojní, ale cestou späť sme sa predsa zastavili v pôvodne plánovanom cieli nášho výletu - slávnej usadlosti, ktorá vznikla už v období dynastie Ming - dedina Cuan Di Xia (jej názov, ktorý som voľne preložila ako „Pod sporákom“ – svedčí o snahe zakladateľov ochrániť ju pred chladom a búrkami). Jej zástavba v tvare vejára obopína „Dračí kopec“ a vyhrieva sa na južnom slniečku. Hovorí sa, že učenec Han so svojou rodinou ušiel z provincie Shanxi počas vlády cisára Yongla (1403-1424) a usadil sa v tejto odľahlej oblasti. Vraj aj dnes sa dedinčania pýšia priezviskami Han. Domčeky na vrchole sú obkolesené múrom a na osi „vejára“ sú domy dedinských úradníkov, po bokoch žili menej dôležití obyvatelia.

Štýl domčekov je typický, s akým sa v severnej Číne často stretávame - pravouhlý dvor obohnaný múrom, smerom dovonku uzavretý a život sústreďujúci vnútri, v bezpečí. A keďže dedinu obývala pôvodne jedna rozvetvená rodina, jednotlivé dvory boli navzájom poprepájané, takže sa medzi nimi dá prechádzať bez toho, aby ste opäť vyšli na kameňom vykladané uličky. Miestnym obyvateľom vôbec nevadí, že sa tu „presúšame“ a nakúkame do dvorov aj kuchýň, sú na takýchto zvedavcov navyknutí, milo a ochotne nás pozývajú obhliadnuť si „hotelovú“ izbičku, kúpiť pohľadnicu alebo poobdivovať domáci biznis. Približne 20 domčekov poskytuje možnosť strávenia určite nezabudnuteľnej noci priamo v dedine.
A aby som nezabudla, ešte jeden bombónik pre labužníkov čínskej kultúry, ktorý sa len tak nevidí - múry domov a oplotení sú popísané mottami z rozličných historických období - z kultúrnej revolúcie, protijaponskej vojny a vojny kórejskej, ktoré my, čínštiny neznalí vnimame skôr ako zvláštne obrázky, ale rozumieť tak týmto znakom a nechať sa osloviť dávnymi zvečnenými myšlienkami ... musel by to byť úžasný zážitok.

Pohľad na dedinku je odvšadiaľ nádherný, ale na záver si nechávame ten najimpozantnejší, z protiľahlého kopca. Odtíaľto ju máme ako na dlani a môžeme obdivovať originálnu premyslenú koncepciu a neuveriteľnú logiku tohto skutočného staviteľského aj historického skvostu, ktorý si právom zasluhuje pozornosť a obdiv.


